KDH chce urýchliť konanie Ústavného súdu SR
Ústavný súd (ÚS) SR by mal konať rýchlejšie. Myslia si to poslanci Monika Gibalová, Pavol Hrušovský a Pavol Abrhan (všetci KDH), ktorí na októbrovú schôdzu Národnej rady SR predložili návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
Právna norma zakotvuje povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd SR prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR a účastník konania navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, o tomto návrhu rozhodol ÚS najneskôr do 90 dní odo dňa začatia konania. Navrhovaná zmena sa má vzťahovať aj na veci, v ktorých ÚS už začal konanie do dňa účinnosti tohto návrhu zákona. V tých prípadoch má začať plynúť 90-dňová lehota 1. januára 2013.
V súčasnosti je v zákone napísané, že Ústavný súd SR rozhoduje o takýchto návrhoch bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti však podľa KDH potvrdzujú, že súd rozhoduje o niektorých návrhoch so značným časovým oneskorením.
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) sa však obáva, že návrh KDH je účelovo motivovaný úsilím zasahovať do nezávislého rozhodovania ÚS, lebo lehoty ako také nepomáhajú. "Každá jedna vec, o ktorej ÚS rozhoduje, je výsostne individuálna. Pre posúdenie jednej veci je potrebný dlhší čas, pri inej možno kratší. Presne stanovená pevná lehota môže ohroziť kvalitu rozhodovania," povedal dnes pre TASR Madej s tým, že je ťažké povedať, aká lehota by bola primeraná.
Poslanec Smeru-SD však súhlasí s tým, že ÚS by mal rozhodovať bez zbytočného odkladu v každej veci, lebo občan má na to právo. "Neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosť," podotkol.
Na otázku, či je spokojný so súčasným tempom rozhodovania ÚS, Madej odvetil, že Smer-SD má na súde desať konaní ešte z čias vlády Ivety Radičovej. "Rešpektujem rozhodovaciu činnosť ÚS. Ja ako právny zástupca navrhovateľov dúfam v čo najskoršie rozhodnutie," dodal.
Gibalová ako spolupredkladateľka s Madejom nesúhlasí. "Navrhovaná lehota 90 dní je dostatočný priestor na to, aby ÚS mohol rozhodnúť. Podľa existujúceho zákona má rozhodnúť čo najskôr, no sú prípady, kde lehota najmä pri pozastavení účinnosti, bola veľmi dlhá," uviedla pre TASR. Zároveň odmietla, že by KDH chcelo zasahovať do nezávislosti a rozhodovania ÚS, keďže ich novela sa dotýka len nastavenia procedúr.