Opatrenia nestačia, testovanie je rizikové, tvrdí epidemiologička
Plošné celoslovenské testovanie nie je efektívny nástroj na spomalenie šírenia nákazy. Je veľmi náročné na organizáciu, vyžaduje zapojenie veľkého množstva zdravotníkov, ktorí sú potrební v nemocniciach, v ambulanciách a pri očkovaní. V reakcii na plánované ďalšie kolo plošného testovania to uviedla epidemiologička Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Prioritou by sa podľa nej malo stať čo najrýchlejšie očkovanie proti novému koronavírusu. Pripomenula, že ide o jedinú možnosť, ako spomaliť šírenie pandémie. "Plošné testovanie okrem toho so sebou prináša aj riziko šírenia infekcie, nakoľko sa pri čakaní na odber budú hromadiť ľudia a v situácii, kedy sa tu šíri nielen doterajší vírus, ale aj jeho oveľa infekčnejšia britská mutácia si naozaj akékoľvek zhromažďovanie ľudí nemôžeme dovoliť," upozornila Bražinová.
Pri plošnom testovaní sa podľa nej síce jednorazovo zachytí veľké množstvo infikovaných, tento benefit však prevažujú negatíva. "Ide o náročnú realizáciu, riziko infekcie a falošnú negativitu a pozitivitu vyplývajúcu z nižšej spoľahlivosti antigénových testov," vymenovala odborníčka. Riešením je prijatie tvrdších opatrení a pravidelné testovanie zamestnancov prevádzok, ktoré zo strategických dôvodov musia fungovať. "Mali by svojich zamestnancov pravidelne testovať – v miestach s vysokým výskytom infekcie aj niekoľkokrát za týždeň," spresnila Bražinová.
Premiér Igor Matovič v pondelok 11. 1. oznámil, že výsledkom dohody kabinetu je organizácia celoplošného testovania, ktoré sa bude opakovať v okresoch až dovtedy, kým úroveň incidencie neklesne pod 0,5 percenta. Matovič avizoval, že pretestovanie sa má zrealizovať o necelé dva týždne, samosprávy v najpostihnutejších regiónoch zároveň vyzval, aby, pokiaľ majú na to kapacity, uskutočnili testovanie už najbližší víkend. Absolvovanie testu má byť podmienkou na uplatnenie si výnimky zo zákazu vychádzania vrátane cesty do práce či pobytu v prírode.
