Kysuce a Oravu opäť spája lesná úvraťová železnica

Pre verejnosť sprístupnia vyše hodinovú prehliadkovú jazdu medzi Kysucami a Oravou na začiatku budúcoročnej letnej turistickej sezóny.

„Absolvovali sme prvú skúšobnú jazdu po rekonštrukcii časti vzácnej a unikátnej lesnej úvraťovej železničky. Dnes sú na svete dve takéto úvraťové železnice. Jedna je na kysucko-oravskom pomedzí a druhá je v Peru. Zrealizovaním trojročného projektu uvádzame železničku do života. Ale už nie pre pôvodný účel, ktorým bolo zvážanie dreva, ale pre turisticko-historickým dedičstvom podmienený účel. Aby sme návštevníkom ukázali, ako sa tu ťažilo drevo, akí boli naši predkovia umní a zdatní,“ skonštatoval predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár.

Investícia do trojročného projektu rekonštrukcie 4,1 kilometra (km) trate na kysuckej strane dosiahla podľa neho 450.000 eur. „Z toho bolo 390.000 eur z fondov Európskej únie (EÚ) a zvyšok predstavovala investícia ŽSK. V roku 2005 a 2007 bola zrekonštruovaná časť trate v Oravskej Lesnej v dĺžke asi 3,5 km, rovnako z fondov EÚ, v hodnote 763.460 eur,“ uviedol Blanár.

Hovorca ŽSK Peter Kubica doplnil, že za osem rokov samosprávny kraj investoval do obidvoch častí železničky či už z vlastných prostriedkov alebo z fondov a iných dotácií 2,3 milióna eur. „Je to poskladané z viacerých projektov. Teraz sme práve dokončili veľký projekt z regionálneho operačného programu na revitalizáciu úvratí na kysuckej strane a na to, aby sa drezina s turistami mohla dostať až do sedla Beskyd, čiže na oravskú stranu,“ povedal Kubica.

Doprava na HLÚŽ a OLŽ zostane podľa riaditeľa Kysuckého múzea (KM) v Čadci Miloša Jesenského zachovaná v pôvodnom rozsahu. „Najdobrodružnejšia a najromantickejšia predstava by bola jazda parným vláčikom z Kysúc na Oravu. Trať je dimenzovaná na takúto prevádzku. Ale treba si uvedomiť, že úlohu tu zohrávajú aj bezpečnostné kritériá. Nevozíme drevo, vozíme ľudí a od toho sa odvíja aj myšlienka prevádzkovania. Parné lokomotívy, ktoré používame, sú národnými technickými pamiatkami. Došlo by zbytočne k ich nadmernému opotrebúvaniu. Takže kompromis drezinovej prevádzky je z hľadiska vynaloženého úsilia, financií a šetrnosti, či už k trati alebo parným lokomotívam najlepším riešením,“ skonštatoval riaditeľ KM.

Návštevníci by podľa neho mali mať popri možnosti obsluhovať elektronické zariadenia, ktoré im budú podávať výklad aj možnosť využiť rôzne atrakcie pozdĺž trasy. „Celkom určite budeme upozorňovať aj na nie celkom veselé udalosti, ktoré sa odohrávali počas histórie železnice. Už máme zmapované miesta železničných nešťastí. Takže pietnym spôsobom budeme upozorňovať na to, že k histórii železnice patrí nielen námaha a entuziazmus, ale často aj veľký žiaľ alebo nešťastia,“ dodal Jesenský.

Riaditeľka Oravského múzea P. O Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Mária Jagnešáková zdôraznila, že prvý rok skúšobnej prevádzky využijú na prípravu marketingových zaujímavostí pre návštevníkov. „Napríklad na oravskej strane v sedle Beskyd chystáme goralskú drevenicu, aby sme prezentovali život Goralov,“ uzatvorila.

Kysuckú a oravskú lesnú železnicu vybudovali v rokoch 1915 - 1918 na prepravu dreva a v roku 1926 vznikla ich spojením KOLŽ. Do roku 1971 slúžila na zvážanie dreva z oblasti Bielej Oravy a Bystrickej doliny do Oščadnice. Jej celková dĺžka dosahovala vyše 110 km, z toho tvorila hlavná trať 61 km a zvyšok odbočky. Na konci roku 1971 bola trať z dôvodu zrušenia demontovaná. Okrem 8 km úseku Chmúra - Tanečník, v ktorom sa nachádzal unikátny úvraťový systém.

V roku 1974 prevzalo zachovanú časť zrušenej KOLŽ do správy KM v Čadci so zámerom jej funkčnej obnovy. Skúšobné jazdy historických vlakov sa začali v roku 1980. Názov HLÚŽ nesie železnica od roku 1991, kedy sa stala aj národnou kultúrnou pamiatkou. Generálna oprava trate sa začala v roku 1992 a od roku 1995 bola úradne povolená osobná doprava v úseku Kubátkovia - Chmúra - 1. úvrať, čím začala HLÚŽ plniť funkciu múzejnej železnice.