Reformy, previerky i novinky. Prešla veľká reforma justície
Reforma justície, ktorá zahŕňa reformu Súdnej rady, majetkové previerky sudcov, reformu Ústavného súdu, zavedenie vekového stropu sudcov či zriadenie Najvyššieho správneho súdu, vstúpi do platnosti od 1. januára 2021. Vyplýva to z vládneho ústavného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý parlament schválil 91 hlasmi zo 141 prítomných poslancov.
Pribudne nový súd
V prípade súdnej rady sa zákon zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami a na zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou a zákonodarnou mocou. Zákonom sa tiež rozširuje pôsobnosť rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň jej právna úprava umožňuje vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním.
V súvislosti so zriadením Najvyššieho správneho súdu dochádza k jeho ukotveniu v sústave súdov. Súd by mal byť plne funkčný v druhej polovici roka 2021. Najvyšší správny súd bude mať za úlohu riešiť delikty sudcov a všetkých právnických profesií. Prvým predsedom najvyššieho správneho súdu by mohla byť aj osoba, ktorá nie je sudcom. Osoba, ktorá nie je sudcom a ktorá sa uchádza o tento post, bude musieť spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na sudcu ústavného súdu. Ak bude za predsedu najvyššieho správneho súdu vymenovaná osoba, ktorá nie je sudcom, vymenovaním do funkcie predsedu súdu sa automaticky stane aj sudcom tohto súdu.
Fixný vek pre koniec v talári
Zmenou ústavy sa upravuje kvórum pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu tak, že na zvolenie bude potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Ak sa touto väčšinou nezvolí potrebný počet kandidátov, a to ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe a ďalšej voľbe, ktorá po nej nasleduje, už bude postačovať nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Reforma tiež zavádza fixný vek 67 rokov pre zánik funkcie sudcu.
Vďaka pozmeňovaciemu návrhu sa udelí hlave štátu právomoc odvolávať vysokoškolských profesorov. Prezidentka Zuzana Čaputová totiž vrátila na opätovné prerokovanie novelu zákona o vysokých školách, ktorá sa zaoberá otázkou odoberania akademických titulov. Ústava podľa nej taxatívnym spôsobom vymedzuje rozsah právomocí prezidenta, pričom v prípade vysokoškolských profesorov mu dáva právomoc ich iba vymenúvať, nie odvolávať.
