Je to stále horšie. Zdravotníci utekajú z belgických nemocníc
Bránu nemocnice za sebou zabuchli a nechali tam stres aj neznesiteľné pracovné podmienky spôsobené pandémiou. Jedna je dnes pekárkou, druhý sa chce stať knihovníkom. Pre zdravotníkov bolo čoraz ťažšie a ťažšie chodiť do nemocnice a čeliť tlaku. Radšej odtiaľ ušli, píše agentúra AFP.
Nevyhnutná zmena
Nolwenn Le Bonzecová prišla z Bretónska do Bruselu za prácou, ale pred šiestimi mesiacmi bez výčitiek odložila zdravotnícku uniformu a začala piecť sladké košíčky. Je presvedčená o tom, že jej táto zmena zachránila duševnú rovnováhu. "Pracovala som v nemocnici päť rokov a postupne som videla, ako sa zhoršujú pracovné podmienky a zdravie sa stáva tovarom, hoci na začiatku to bolo poslanie, ktoré sme robili pre ľudí," hovorí mladá žena.
Thomas Laurent sa rozhodol splniť si po 15 rokoch v nemocnici svoj starý sen. Od detstva miloval komiksy a v januári začne študovať knihovníctvo. Ošetrovateľ odišiel z pohotovostnej služby nemocnice Edouarda Herriota v Lyone, keď usúdil, že sa podmienky jeho práce už nedajú znášať.
Podmienky v nemocniciach
Všetci sa zhodujú, že v zdravotníctve bolestivo chýbajú zamestnanci, prostriedky aj čas na starostlivosť o pacientov. "Už roky žiadame lepšie pracovné podmienky. Ale belgická vláda nás neberie vážne. Keby som pokračovala, asi by som prepadla depresiám. Manifestovali sme a nič sa nezmenilo," hovorí Nolwenn Le Bonzecová, ktorá pracovala na klinike Svätého Lukáša v belgickej metropole. Pochybnosti mala už počas prvej vlny na jar.
"Po psychickej stránke bolo ťažké pracovať na izolácii, bojovať za pridelenie rúšok. Ohrozovali sme svoje zdravie aj zdravie našich blízkych. A potom pacienti, ktorí nesmeli byť navštevovaní a ktorí boli sami, sami aj umierali. Bolo toho dosť," spomína. Nedostatok personálu sa nutne odráža na starostlivosti o chorých. "Bohužiaľ sme museli zvládať starostlivosť o pacientov rýchlejšie a čo sa robí rýchlejšie, to sa robí horšie," opisuje lyonský ošetrovateľ.
Nedostatok personálu v nemocniciach sa nutne odráža na starostlivosti o chorých.
Vyhorenie a výčitky svedomia
Postupne bolo pre zdravotníkov čoraz ťažšie chodiť do nemocnice a práca pre nich stratila zmysel. Laurent po odchode z kliniky lepšie spí a vysoký tlak zmizol. Ani po polroku mi moja predošlá profesia nechýba. "Rada chodím do práce a keď sa vrátim domov, hovorím o tom, čo som robila," spokojne konštatuje Le Bonzecová, hoci ako pekárka musí vstávať ráno o štvrtej.
"Problémy v práci sa týkajú najmä mladých sestier, pretože sem prišli s ideálmi a teraz zoči-voči realite dostali studenú sprchu," vysvetľuje Astrid Van Malová, belgická zdravotná sestra, ktorá sa špecializovala na starostlivosť o zdravotníkov, ktorí čelia syndrómu vyhorenia. "Nestarajú sa o seba, pretože sú zvyknutí starať sa o druhých a boja sa, že sa svet bez nich zrúti. Niektorí majú dokonca pocit viny, keď si chcú vziať dovolenku, pretože tak pridávajú prácu kolegom," hovorí.
Počas druhej vlny koronavírusovej pandémie už večer na balkónoch a v oknách zdravotníkom nikto netlieska. "Je ľahké nám tlieskať a pritom s nami neprotestovať. Kiež by využili energiu inde, aby nám pomohli!" dodáva Le Bonzecová.
