Karanténa nesvedčí mozgu, ovplyvňuje oblasť kľúčových citov
Že karanténa mozgu neprospieva, nehovoria len psychológovia a psychiatri. Dosvedčuje to aj výskum mozgovej aktivity. Nútená izolácia ovplyvňuje aj našu sociálnu citlivosť, ktorá sídli v prefrontálnej kôrovej oblasti mozgu. Tá sa často označuje ako "sociálny mozog", píše taliansky denník Corriere della Sera.
Nižšia empatia u samotárov
Práve v tejto oblasti mozgu sídlia city priateľstva a partnerských vzťahov. Pomocou funkčnej magnetickej rezonancie sa na túto oblasť zamerali vedci zo Stanfordovej univerzity, ktorí publikovali štúdiu na stránkach Journal of Neuroscience. "Sociálny mozog" tak odráža naše vzťahy s ostatnými. Radikálni samotári, ktorí žijú sami v horách, alebo ľudia, ktorí trpia chronickou depresiou, majú túto oblasť takmer "vypnutú". Cítia, že okolo nich sú ľudia, ale stratila alebo nevyvinula sa u nich schopnosť empatie, ktorá nás spája s tými, na ktorých nám záleží.
V prípade týchto ľudí dochádza k sociálnemu odstupu. Je to podobné ako s biblickým: "Miluj blížneho svojho ako sám seba". K tým, na ktorých nám záleží, či už je to manžel, manželka, rodičia, deti, priatelia, máme silný citový vzťah. Prejavy v mozgu, ktoré vedci zaznamenali pomocou magnetickej rezonancie, sa podobajú tým, ktoré sa vytvárajú o nás samých.
Narcisti v nás
Vedci skúmali 43 osôb oboch pohlaví vo veku od 18 do 47 rokov. Najprv ich vyzvali, aby mysleli sami na seba, potom na päť im najdrahších ľudí, nakoniec na päť známych osobností. Mozog snímali pomocou magnetickej rezonancie, ktorá odhaľuje aktivitu každej oblasti mozgu. Sledované osoby mali zaradiť osoby, na ktoré mysleli, uviedli ich meno a svoj vzťah k nim.
Čím silnejšia bola citová väzba, tým viac sa aktivovala prefrontálna kôra mozgu. Keď sledované osoby mysleli na seba, bola aktivita najvyššia. To možno ukazuje, že sme všetci aspoň trochu narcisti. Aktivita mozgu slabla, keď subjekty mysleli na vzdialenejších ľudí, u neznámych dokonca nedochádzalo k žiadnej aktivite.
Ohrozenejší sú mladí
Lockdown prehĺbil samotu, a to aj medzi mladými ľuďmi. Britský štatistický úrad nedávno uviedol, že v troch prípadoch z desiatich sa mileniáli (generácia medzi 23 a 37 rokmi) cítili vždy alebo často sami. Sociálny odstup tento jav prehĺbil a mileniáli dosiahli, ak ide o pocit samoty, dvojnásobné hodnoty oproti staršej generácii boomers (56 až 74 rokov). Systém, na ktorý sme prešli v pandémii, sa nezdá staršej generácii taký radikálny.
Aktivita mozgu slabla, keď subjekty mysleli na vzdialenejších ľudí, u neznámych dokonca nedochádzalo k žiadnej aktivite.
Mladí ľudia, ktorí používajú internet ako svoj materský jazyk, sa zdajú byť najviac vystavení nebezpečenstvu, že sa u nich život vyvinie smerom k osamelosti, ďalej od reálneho života a bližšie k virtuálnej realite. V Japonsku medzi mladými ľuďmi závislými od internetu pozorovali syndróm, ktorý nazvali hikimori, teda dobrovoľné vyhýbanie sa ľudskej spoločnosti.
Tento syndróm sa však nevyskytuje len v Japonsku. Pozorujeme ho na celom svete a prudko vzrástol s lockdowom. Už v roku 2018 Inštitút pre výskum trhu a verejnej mienky IPSOS uvádzal, že najviac ohrození samotou sú mladí ľudia z generácie Z (18 až 22 rokov, 49,9 percenta), nasleduje generácia X (38 až 51 rokov, 45,1 percenta), potom mileniáli (47,7 percenta) a nakoniec generácia boomers (43,2 percenta).
