Začína sa nový židovský rok 5773
Podľa židovského kalendára sa začína rok 5773. Ako povedal dnes pre agentúru SITA hovorca Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí na Slovensku Jaroslav Franek, sviatok nového roka Roš Hašana, čiže hlava roka, pripadá podľa židovského kalendára na 1. a 2. deň siedmeho mesiaca Tišri.
Sláviť sa začína ako všetky židovské sviatky už v predvečer po západe slnka, teda tento rok podľa civilného kalendára v nedeľu. Vtedy sa konajú aj bohoslužby v synagógach. Ortodoxní židia si berú na dnešný deň v práci dovolenky.
Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami mesiaca, a preto jednotlivé sviatky pripadajú každý rok na iný dátum bežného civilného roka. Sviatok, ktorý sa v bežnom živote spája s veselosťou, dobrou náladou, čašou šampanského a prianím všetkého najlepšieho v novom roku, sa však v židovskej tradícii poníma inak.
Podľa tradície Boh na nový rok rozhoduje o osude každého človeka v nadchádzajúcom roku a na Deň zmierenia svoje rozhodnutie spečatí. V Talmude sa Nový rok spomína ako výročný deň stvorenia sveta. V tento deň urobil prvý človek Adam prvé kroky a my všetci robíme prvé kroky svojho budúceho života. Je to spomienka na začiatok, ale viaže sa naň aj budúcnosť. „Pre každého človeka židovskej viery sú tieto sviatky obdobím vnútornej meditácie,“ povedal Franek. Ich mystike sa vo svojom vnútri podriaďujú aj tí, ktorí majú počas roka k viere iba vlažný vzťah.
Židovský Nový rok je podľa tradície dňom účtovania za skutky predchádzajúceho roka. Židia sa naň pripravujú už počas posledného mesiaca starého roka, mesiaca Elul. Táto príprava má ľudí vytrhnúť z náboženskej ľahostajnosti a obrátiť ich myslenie k Bohu. Nový rok – Roš Hašana – stojí na začiatku obdobia sviatočných dní nazývaných vysoké sviatky. Je spojený s najvýznamnejším sviatkom židovského kalendára – Dňom zmierenia – Jom Kipur, ktorý sa slávi 10 dní po začiatku nového roka. Obdobie medzi týmito sviatkami je obdobím vnútornej meditácie. Roš Hašana a Jom Kipur sa spoločne nazývajú sviatkami pokánia a sú to čisto religiózne sviatky. Ostatné sviatky židovského kalendára majú väzbu na historické alebo prírodno-poľnohospodárske udalosti. Význam sviatku je podčiarknutý osobitým zvukom šófaru, rohu, na ktorý sa trúbi v synagógach. Pripomína hrmenie na hore Sinaj. Na druhý deň sviatku sa pri rieke, potoku alebo pri studni pri modlitbe symbolicky odplavujú ľudské hriechy.
Novoročné zvyky v rodinách sú rozdielne podľa jednotlivých regiónov a krajín. Jedávajú sa ryby, ale aj mäso a mäsová polievka, rôzne sladké koláče, chaly (barches), okrúhle pletené chleby s hrozienkami. Nevarievajú sa kyslé pokrmy, ani chala sa neposýpa makom.