Turista sa pozrel pod vyvrátený strom, našiel stredoveký poklad
Poklad v podobe strieborných mincí z 13. a 14. storočia našiel pod vyvráteným stromom pri Piešťanoch turista. Informoval o ňom pracovníkov Krajského pamiatkového úradu v Trnave, ktorí po prehľadaní vývratu detektorom našli v úkryte 147 stredovekých strieborných mincí. Sú nimi prevažne viedenské fenigy a v menšom počte uhorské napodobeniny viedenských fenigov, ktoré boli vyrazené v rokoch 1251 až 1330.
Hromadné nálezy obsahujúce fenigy, ktorých ukrytie je datované okolo polovice 14. storočia, nie sú podľa Sládoka výnimočné. „Majitelia si svoj hnuteľný majetok, najmä peňažný, schovávali prevažne v nepokojných časoch, keď sa ho snažili uchrániť pred nepriateľmi či lúpežníkmi. To, že sa poklady mincí nachádzajú doteraz, naznačuje, že si ich majitelia nevyzdvihli z dôvodu ich úmrtia počas udalosti pre ktorú si mince ukryli, ale mohli sa stať aj prípady, že sa vrátili po ne, ale po dlhšom čase ich už nevedeli nájsť,“ vysvetlil.
O náleze informoval Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Mince boli podľa neho pravdepodobne uložené v obale z kože alebo látky, z obalu však nezostali žiadne stopy.
Krajský pamiatkový úrad v Trnave v tomto prípade vypracuje správu o náhodnom archeologickom náleze. Keďže nálezca požiadal o vyplatenie nálezného, správu aj s mincami odstúpi Pamiatkovému úradu SR, ktorý priberie znalca na úplné a podrobnejšie určenie a ohodnotenie mincí.
Pamiatkový úrad SR poskytuje od roku 2009 nálezné až do výšky 100 percent hodnoty nálezu. Podľa pamiatkového zákona je potrebné takýto nález najneskôr na druhý pracovný deň po jeho objavení oznámiť príslušnému krajskému pamiatkovému úradu a ponechať ho až do odbornej obhliadky na mieste. Archeologickým nálezom je podľa zákona hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza v zemi, na jej povrchu alebo vo vode. Najčastejšie ide o črepy z nádob, nástroje, zbrane, šperky alebo mince.
