Prechádzame do núdzového stavu. Čo to pre ľudí znamená
V našej krajine začne platiť núdzový stav, počas ktorého môže štát obmedziť základné práva a slobody ľudí. Zatiaľ bude platiť 45 dní, rozhodla vláda.
Platí od začiatku októbra
Na Slovensku bude od štvrtka 1. októbra opäť platiť núdzový stav. Vláda schválila s pripomienkou návrh premiéra Igora Matoviča na jeho vyhlásenie v súvislosti s druhou vlnou pandémie. Núdzový stav bude podľa prijatého uznesenia platiť "dňom 1. októbra 2020 na postihnutom území Slovenskej republiky".
Premiér na sociálnej sieti priblížil, že núdzový stav bude platiť zatiaľ na dobu 45 dní. Podľa jeho slov sa uvidí, ako sa prejaví na vývoji situácie cestovanie počas Dušičiek. "Následne sa rozhodneme, či pokračujeme, alebo sa budeme môcť vrátiť do normálu," skonštatoval.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo, alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní. Dôvodom na opätovné vyhlásenie núdzového stavu je pandémia nového koronavírusu. Vláde ho odporučil prijať ústredný krízový štáb. Počas prvej vlny pandémie sa núdzový stav týkal len zdravotníctva. Vláda ho vyhlásila 16. marca, trval do 14. júna. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila 11. marca, trvá odvtedy naďalej.
Zákaz vychádzania počas sviatkov?
Vyhlásenie núdzového stavu podľa ministra vnútra Romana Mikulca nepredstavuje žiadne zvýšené riziko pre občanov. Vláda ho vyhlásila pre prípad, že bude treba lepšie a efektívnejšie zabezpečovať ochranné prostriedky pre zdravotníkov či domovy sociálnych služieb. Umožňuje tiež zabezpečiť, aby personál nemocníc fungoval tam, kde treba, alebo reprofilizáciu nemocníc.
"V prvej vlne sme mali núdzový stav, toto je to isté, a mnohí občania SR ani len netušili o tom, že je núdzový stav zavedený," poznamenal minister. Ako doplnil, núdzový stav zavádzajú aj preto, aby v prípade narastajúceho počtu nakazených mali pripravený mechanizmus mobilizačných alebo karanténnych opatrení. To, či budú obnovené karanténne centrá alebo sa budú zatvárať hranice, minister nechcel predpovedať. Zdôraznil, že to závisí od vývoja situácie, naplnenosti nemocníc a zodpovednosti občanov.
Mikulec tiež pripustil, že núdzový stav by umožnil počas blížiacich sa sviatkov zaviesť zákaz vychádzania. Ak sa však zmierni nárast infikovaných, nebude to nutné. Šéf rezortu vnútra v tejto súvislosti vyzval ľudí na dodržiavanie opatrení. "Nosenie rúšok je to minimum, čo môžeme urobiť," dodal.
Núdzový stav sa nedá rozdeliť na sektory
Núdzový stav sa nedá rozdeliť na sektory. Tvrdí to minister obrany Jaroslav Naď, ktorý deklaruje, že silové zložky sú pripravené kedykoľvek poskytnúť súčinnosť počas druhej vlny pandémie. "Špekulácie, že by sa to delilo na sektory, boli nešťastne komunikované bývalou vládou. Nezakladá sa to na ústavných veciach. Ak niekto komunikoval, že núdzový stav bol iba pre zdravotníctvo, tak to bolo nad rámec ústavy," konštatuje Naď.
Pripomína, že zložky ministerstva obrany nemôžu zasahovať, pokiaľ ich úlohou nepoverí oprávnená zložka, ktorou je Policajný zbor či ústredný krízový štáb. Zatiaľ vojakov nepožiadal nikto ani o pomoc pri testovaní, poznamenal minister. Tak ako aj v prípade prvej vlny vojaci sú podľa Naďa pripravení strážiť hranice, ak to bude potrebné.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo, alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.
