Spor o Náhorný Karabach ožil. Ťažké boje si už vyžiadali obete
Pri ťažkých bojoch, ktoré vypukli v separatistickom regióne Náhorný Karabach v Azerbajdžane zahynuli podľa vlády v Baku civilisti na oboch stranách. Arméni a Azerbajdžanci sa navzájom obviňujú z útokov v oblasti, ktorá je enklávou s väčšinovým arménskym etnikom.
Arménska enkláva v Azerbajdžane
Ťažké boje, ktoré v nedeľu vypukli v separatistickom regióne Náhorný Karabach v Azerbajdžane, si vyžiadali mŕtvych medzi civilistami na oboch stranách. Oznámila to azerbajdžanská vláda i separatisti z Náhorného Karabachu, ktorý je etnicky arménskou enklávou na území Azerbajdžanu. Obe strany sa zároveň obviňujú zo spustenia agresie. Podľa predstaviteľov Náhorného Karabachu začala azerbajdžanská armáda v ranných hodinách "aktívne bombardovať" predné bojové pásmo separatistického regiónu, ako aj tamojšie civilné ciele vrátane mesta Stepanakert - karabašskej metropoly.
Spor o Náhorný Karabach ožil. Ťažké boje si už vyžiadali obete
Separatistické sily zostrelili dve azerbajdžanské vojenské vrtuľníky a tri bezpilotné lietadlá, uviedlo ministerstvo obrany odštiepeného regiónu. Vláda v Baku tvrdí, že spustila "protiofenzívu na potlačenie bojovej aktivity Arménska a zaistenie bezpečnosti obyvateľstva".
Vyhlásili stanné právo
Náhorný Karabach vyhlásil "stanné právo a totálnu vojenskú mobilizáciu". Táto najväčšia eskalácia konfliktu od roku 2016 vyvoláva obavy z vypuknutia vojny veľkých rozmerov medzi Azerbajdžanom a Arménskom - úhlavnými nepriateľmi, ktorí už desaťročia vedú územné spory o Náhorný Karabach.
Etnicky arménski separatisti obsadili Náhorný Karabach počas vojnového konfliktu v rokoch 1988-1994, ktorý si vyžiadal 30 000 mŕtvych. Rozhovory o riešení sporu sú od podpísania prímeria v roku 1994 v prevažnej miere pozastavené. Na nerastné suroviny bohatý Azerbajdžan výrazne investoval do svojich ozbrojených síl a opakovane vyhlasuje, že Náhorný Karabach znova získa násilím. Arménsko uviedlo, že bude separatistický región brániť. Napriek tomu, že Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť, vo veľkej miere sa stále spolieha na Jerevan.
Michel vyzval na návrat k rokovaniam
Predseda Európskej rady Charles Michel vyzval na zastavenie bojov. "Vojenské akcie musia okamžite prestať, aby sa predišlo širšej eskalácii," uviedol Michel, podľa ktorého je nutný "okamžitý návrat k rokovaniam bez kladenia podmienok". K rovnakej výzve sa bezprostredne pridali aj Rusko, Francúzsko, Nemecko, Irán či Vatikán.
Pápež František počas príhovoru k veriacim na vatikánskom Námestí svätého Petra uviedol, že sa modlí za mier v kaukazskej oblasti. Líder 1,3 miliardy katolíkov vyzval ľudí, aby sa k nemu pripojili v tichej modlitbe. Náhorný Karabach je medzinárodne uznaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ovládajú ho však etnicky arménski separatisti, ktorí sú kresťanskej viery. Francúzsko, Rusko a USA sa pokúsili sprostredkovať mierovú dohodu ako tzv. minská skupina, ale iniciatíva v roku 2010 stroskotala.
Turecko - spojenec Azerbajdžanu - prisľúbilo vláde v Baku plnú podporu a vyzvalo Arménsko, aby sa vzdalo svojej "agresie" v Náhornom Karabachu. "Všetkými prostriedkami podporíme našich azerbajdžanských bratov v boji za ochranu svojej územnej celistvosti," uviedol vo vyhlásení turecký minister obrany Hulusi Akar. Turecko je kľúčovým spojencom Baku s úzkymi kultúrnymi a lingvistickými väzbami s Azerbajdžanom. Ankara nemá diplomatické vzťahy s Jerevanom vzhľadom na spory týkajúce sa vyvražďovania Arménov v bývalej Osmanskej ríši, čo Arménsko považuje za genocídu. Turecko zároveň obvinilo Jerevan z vypuknutia najnovšieho konfliktu. "Ostro odsudzujeme útok Arménska proti Azerbajdžanu," vyhlásil hovorca tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov hovoril so svojím tureckým náprotivkom Mevlutom Čavušogluom, pričom zdôraznil "potrebu čo najrýchlejšieho zastavenia paľby", hlási Moskva. Rusko tradične podporuje Arménsko, zatiaľ čo Turecko je spojenom Azerbajdžanu. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v televíznom prejave k národu prisľúbil víťazstvo nad arménskymi silami. "Naša vec je spravodlivá a vyhráme," uviedol Alijev.
Šestnásť arménskych separatistov zahynulo v bojoch s azerbajdžanskou armádou, ktoré vypukli v nedeľu v Náhornom Karabachu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na separatistov. "Podľa predbežných údajov zahynulo od vypuknutia bojov 16 vojakov (medzinárodne neuznanej Náhornej karabašskej republiky) a viac ako 100 utrpelo zranenia," informovalo ministerstvo obrany separatistickej republiky.
Vyhlásili nezávislosť
Arménsko i Azerbajdžan boli ako autonómne republiky súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu až do jeho rozpadu v roku 1991. Separatistický karabašský líder Arajik Harutjunjan obvinil Ankaru z toho, že posiela do Azerbajdžanu žoldnierov. "Máme informácie, že nájomní vojaci z Turecka a ďalších krajín boli letecky prepravení do Azerbajdžanu. Turecká armáda tam už je pod zásterkou vojenských cvičení," vyhlásil Harutjunjan.
Etnicky arménski separatisti obsadili Náhorný Karabach počas vojnového konfliktu v rokoch 1988-1994, ktorý si vyžiadal 30 000 mŕtvych. Rozhovory o riešení sporu sú od podpísania prímeria v roku 1994 v prevažnej miere pozastavené. Na nerastné suroviny bohatý Azerbajdžan výrazne investoval do svojich ozbrojených síl a opakovane vyhlasuje, že Náhorný Karabach znova získa násilím. Arménsko uviedlo, že bude separatistický región brániť. Napriek tomu, že Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť, vo veľkej miere sa stále spolieha na Jerevan.
