Prehodnoťte prísne obmedzenia, vyzývajú poslanci Mikasa
Skupina 15 koaličných poslancov parlamentu a 22 právnikov vyzvalo na prehodnotenie najnovších protipandemických opatrení týkajúcich sa hromadných podujatí v Bratislavskom kraji. S výzvou sa preto obrátili na hlavného hygienika Jána Mikasa a povereného bratislavského regionálneho hygienika Stanislava Dubu.
Čo považujú za najväčší problém?
Ako ďalej informoval poslanec Ondrej Dostál (klub SaS), poslanci a právnici vítajú snahu, ktorú Úrad verejného zdravotníctva SR a všetci kompetentní vyvíjajú za účelom spomalenia šírenia ochorenia COVID-19, upozorňujú však na problematickosť a možnú protizákonnosť niektorých opatrení a ich neprimerané dopady na niektoré skupiny obyvateľstva.
„Za najväčší problém týchto obmedzení považujeme ich plošnosť a teda nemožnosť organizovať ani také kultúrne, športové a iné podujatia, ktoré by boli z epidemiologického hľadiska relatívne bezpečné. Domnievame sa, že predovšetkým pre profesionálne organizované podujatia s pevne danými a označenými miestami na sedenie, kde by boli dodržané prísne hygienické opatrenia (meranie telesnej teploty pri vstupe, rúška, odstupy, vetranie v interiéri, dezinfekcia), nie je dôvod obmedzovať na maximálne 50 účastníkov v interiéri, respektíve 100 účastníkov v exteriéri a že takéto obmedzenie je z právneho hľadiska neprimeraným zásahom štátu do práva podnikať, vlastníckeho práva, práva vykonávať zárobkovú činnosť a práva zhromažďovať sa," uvádza sa vo výzve.
Medzi poslancami, ktorí výzvu podpísali, sú okrem Ondreja Dostála napríklad Miroslav Kollár (Za ľudí), Ján Benčík (klub Za ľudí), Marián Viskupič (SaS), Vladimíra Marcinková (Za ľudí), Radovan Kazda (člen OKS, klub SaS), Milan Laurenčík (SaS), Alexandra Pivková (Za ľudí), Peter Cmorej (SaS), Tomáš Lehotský (Za ľudí), Jarmila Halgašová (SaS), Andrea Letanovská (Za ľudí), Miroslav Žiak (SaS), Tomáš Valášek (Za ľudí) a Radovan Sloboda (SaS).
Naviac podľa signatárov nemožno aplikovať toto obmedzenie na každé podujatie en bloc, t.j. bez zohľadnenia jeho povahy, kde sa napríklad nerozlišujú kultúrne podujatia konzervatívneho charakteru, ako napríklad koncerty klasickej hudby, od podujatí súdobej tanečnej hudby, ako napríklad diskotéka. „Nemožno ani akceptovať nezohľadnenie veľkosti kapacity miesta konania podujatia. Toto opatrenie tak môže byť protiústavné, pretože existuje aj iné opatrenie, ktoré by rovnako efektívne zabezpečilo dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým je ochrana verejného zdravia pred šírením COVID-19, ale zároveň by bolo menej zasahujúce do nielen zmienených základných práv,” uvádza sa vo výzve s tým, že prijaté opatrenia by mali viac rozlišovať medzi jednotlivými typmi podujatí z hľadiska možnosti zabezpečenia ochrany verejného zdravia hygienickými opatreniami. Naopak, nemali by obmedzovať všetky hromadné podujatia plošne len na základe jediného kritéria, ktorým je maximálny počet účastníkov.
Za príklad dávajú Rakúsko
Signatári výzvy zároveň pripomínajú, že prijaté opatrenia môžu mať negatívne ekonomické dopady na viaceré skupiny obyvateľstva. Ich možná nezákonnosť by navyše mohla v konečnom dôsledku viesť k ich zrušeniu súdom s ďalekosiahlymi právnymi a politickými dôsledkami.
Signatári výzvy dávajú slovenským hygienikom za príklad Rakúsko. „Prevádzkové hodiny gastronomických prevádzok sa obmedzujú do 1:00, nie do 23:00 ako v SR. Taktiež sa v Rakúsku obmedzuje maximálny počet účastníkov hromadných podujatí na 50 v interiéri a na 100 v exteriéri, teda rovnako ako na Slovensku. Pokiaľ však ide o profesionálne organizované podujatia s pevne danými a označenými miestami na sedenie, je tento limit zvýšený až na maximum 1 500 v interiéri a 3 000 v exteriéri, pričom ale podujatia nad 500 účastníkov v interiéri a 750 účastníkov v exteriéri podliehajú povoleniu zo strany miestneho príslušného úradu, ktorý môže individuálne posúdiť jednotlivé podujatia,” uvádza sa vo výzve.
