Kollár odovzdal štátnu cenu. Prevzali si ju Krčméry, Kňažko i Budaj
Vladimír Krčméry, Milan Kňažko a Ján Budaj sú laureátmi štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana. In memoriam boli ocenení blahoslavený Pavol Peter Gojdič a rabín Romi Cohn. Štátnu cenu im odovzdal na Bratislavskom hrade predseda národnej rady Boris Kollár.
Poďakovanie za obetu i nezlomnosť
"Cenu odovzdávame ľuďom, ktorí vo svojom živote urobili mnoho pre krajinu a občanov. Svojimi skutkami nejedného z nás pozitívne inšpirovali v hodnotovom zmýšľaní, k prístupu k spoločenským témam či participácii na verejnom dianí. Všetci piati laureáti pomáhali slovenskému národu a ich skutky, obetavosť, prístup či nezlomnosť si zaslúžia poďakovanie, ale hlavne aj ocenenie," povedal predseda parlamentu.
Vďaku si podľa Kollára zaslúži súčasný minister životného prostredia Ján Budaj, ktorý počas normalizácie spoluzakladal Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania, v rámci ktorej tvorili v uliciach Bratislavy zhromaždenia, hudobné akcie či neoficiálne výstavy. V 80. rokoch minulého storočia pôsobil Budaj ako ekologický a občiansky aktivista. "Bol zostavovateľom samizdatovej publikácie Bratislava nahlas. Počas Nežnej revolúcie moderoval mítingy spoluzaložil hnutie Verejnosť proti násiliu a patril do jeho užšieho vedenia," spresnil šéf parlamentu.
Herec Milan Kňažko sa podľa Kollára pred i po revolúcii neprestajne angažoval vo veciach verejných. Spoluzaložil hnutie Verejnosť proti násiliu a využil svoj čas na to, aby Slovensku pomáhal. "Pracoval na formovaní krajiny. Bol poradcom československého prezidenta Václava Havla. Bol poslancom i ministrom zahraničných veci, ministrom kultúry i podpredsedom vlády. Budaj i Kňažko sú za ich predrevolučné i porevolučné úsilie ocenení prvýkrát," poznamenal Kollár.
Udelili aj ceny "in memoriam"
Lekár Vladimír Krčméry ako člen krízového štábu poskytol podľa predsedu NR SR neúnavnú pomoc Slovensku pri boji s novým koronavírusom, a to v čase, keď nikto nevedel, s čím máme dočinenia. "Za jeho rozvahu patrí vďaka a jeho zásluhy siahajú aj ďalej. Je lekárom odborníkom na tropickú medicínu, infektológiu, onkológiu. Je vysokoškolským pedagógom, zakladateľom zdravotníckych či sociálnych zariadení a zakladá lekárske misie v rozvojových krajinách," skonštatoval Kollár.
Gréckokatolícky biskup a mučeník Pavol Peter Gojdič bol podľa šéfa parlamentu nespravodlivo väznený, mučený a obvinený z vlastizrady. "Na následky mučenia skonal 17. júla 1960 vo väzení v Leopoldove. Podľa jeho slov chcel byť otcom sirôt, pomocníkom chudobných a tešiteľom zarmútených. Počas jeho života založil sirotinec, gréckokatolícke gymnázium v Prešove 1936," priblížil predseda parlamentu. Podotkol, že Gojdič podporoval učiteľskú akadémiu, seminár a staral sa o vydávanie duchovnej literatúry.
Vďaku si podľa Kollára zaslúži aj rabín Abraham Romi Cohn, ktorý počas druhej svetovej vojny zachránil 56 židovských rodín. "Ako 15-ročný sa stal partizánom a židovským rodinám pomohol tak, že zháňal pre nich kresťanské doklady. Patril k obdivovateľom bratislavského rabína Chatama Sofera a bojoval, aby zdevastované miesto jeho posledného odpočinku dostalo nový šat," priblížil Kollár. Poznamenal, že Cohn zomrel v marci tohto roka na ochorenie COVID-19, ktoré spôsobuje nový koronavírus.
