Nezabúdajme na históriu, vyzvali lídri na mieste vypálenej obce
Pred viac ako trištvrte storočím došlo v Kališti k takej strašnej tragédii, že sa tam život už nevrátil. Spomienkovými stretnutiami na mieste tejto vypálenej obce však do nej život vraciame. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová v prejave, ktorý odznel počas sobotňajšej pietnej spomienky Stretnutie generácií na Kališti 2020.
Čaputová: Spomienkou vraciame život
„Kým si budeme pamätať, čo sa tu stalo, kým si budeme pamätať, prečo k tejto tragédii došlo, pamiatka a odkaz Kališťa budú a zostanú živé," zdôraznila prezidentka v prejave, ktorý počas pietnej spomienky v jej mene prečítal jej poradca Marián Leško. Zdôraznila tiež, že nemôžeme a nesmieme byť ľahostajní, keď sa stretávame s klamstvami o našich dejinách a obetiach, ktoré sme museli podstúpiť, aby fašizmus neovládol svet. „Nesmieme byť ľahostajní, keď znovu počúvame slová zášti a nenávisti namierené voči konkrétnej skupine obyvateľstva. Nemôžeme byť ľahostajní, keď sa o ľudských bytostiach hovorí, ako keby to ani neboli ľudia,“ apelovala prezidentka.
To, že dedina nebola obnovená do pôvodného stavu, je výkričníkom, aby ľudia nezabúdali a postavili sa zlu v ťažkých časoch, povedal vo svojom príhovore premiér Igor Matovič. Podotkol, že ľudia by mali spoločne budovať zo Slovenska "krásnu krajinu, kde sa už nikdy viac nebude žiaden národ povyšovať nad ten druhý".
Kollár: Nezabúdajme na históriu
Ako pokračoval predseda Národnej rady SR Boris Kollár, nedá sa spočítať, koľko spomienok, plánov či nenaplnených snov navždy zľahlo popolom spoločne s celou osadou. „Dnes tu stojíme a pripomíname si tento ohavný čin, ktorý sa už nikdy nesmie zopakovať. Nezabúdajme na našu históriu, historickú pamäť. Rozprávajme o nej s pokorou, že podobné zverstvá už nikdy nedopustíme,“ podotkol Kollár.
Šéf rezortu obrany Jaroslav Naď ocenil význam spomienkového podujatia. Poznamenal, že v dnešnej dobe sa stretáva s názormi, ktoré spochybňujú historické udalosti a otvárajú cestu pravicovému extrémizmu v spoločnosti. Je to podľa neho neprijateľné a neakceptovateľné.
Jedno z partizánskych centier
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga hovorí o hrdinstve obyvateľov, ktoré sa prejavilo v čase vojny, keď podali pomocnú ruku povstalcom. "Verím, že aj tieto momenty z histórie určujú, akí sme. Určujú, že v ťažkom čase sa vieme vzoprieť a postaviť na správnu stranu, pomôcť trpiacim a bojovať za slobodu," uviedol na sociálnej sieti. Kalište je situované v Nízkych Tatrách v nadmorskej výške 924 metrov nad morom, izolované od okolitej civilizácie. Pôvodná dedina bola vybudovaná v 16. storočí ako uhliarska obec a počas druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania bola jedným z centier takzvanej Partizánskej republiky. V tom čase mala 209 obyvateľov.
Dňa 18. marca 1945 ju v rámci nacistických represálií vypálili nemecké jednotky a z pôvodných 42 domov ostalo stáť iba šesť. Podľa historických prameňov bolo pri vypálení obce zavraždených 39 ľudí, pričom medzi obeťami boli okrem obyvateľov aj chorí a ranení partizáni v bunkroch za dedinou.
Po oslobodení Slovenska sa už život na Kalište nevrátil a podľa historikov je tak jedinou obcou, ktorá po vypálení nebola obnovená. V súčasnosti je toto miesto národnou kultúrnou pamiatkou s pamätníkom obetiam tragédie, zachovanou kaplnkou a dvoma zrekonštruovanými domami, v ktorých je umiestnená expozícia zobrazujúca históriu obce a Partizánskej republiky. Z ostatných domov je možné vidieť zrekonštruované základy s informačnými tabuľami.
