Prvú pandemickú pomoc vybavia rýchlejšie. Odkiaľ sú žiadosti?
Vybavenie žiadosti o príspevok z „prvej pomoci“ sa zrýchlilo zhruba o polovicu, najpočetnejšími žiadateľmi boli subjekty v priemysle. Informovalo o tom ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci analýzy, ktorú pripravil Inštitút sociálnej politiky.
Vyplatili stovky miliónov eur
K 31. júlu uzavreli úrady práce so zamestnávateľmi a samostatne zárobkovo činnými osobami asi 117.000 dohôd a vyplatili viac ako 460 miliónov eur. Podporili tak približne štvrtinu všetkých pracovných miest. "Zatiaľ čo v apríli trvalo vybavenie žiadostí v priemere 12 pracovných dní, v júli sa tento čas znížil približne o polovicu," uviedol rezort. Vybavenie pomoci sa zrýchlilo od polovice mája, keď okrem nových žiadostí úrady práce začali vybavovať aj výkazy k už existujúcim žiadostiam, čiže žiadatelia, ktorí už mali s úradom práce podpísanú dohodu, predkladali iba výkazy, čím sa zjednodušila administratíva a finančná pomoc sa k nim dostala aj do dvoch dní, vyčíslil rezort.
Samotná „Prvá pomoc“ pozostáva zo šiestich opatrení spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu. "Ako vyplýva zo zistení ISP, najintenzívnejšie využívajú 'Prvú pomoc' veľké podniky, mikropodniky a SZČO," spresnil rezort. Z pohľadu odvetví pomoc prúdila najmä do priemyselnej výroby, veľkoobchodu a maloobchodu a stavebníctva. Takmer polovicu celkovej rozdelenej sumy za jún čerpali subjekty pôsobiace prevažne v priemysle.
Vzrástol počet podporených pracujúcich
Medzi aprílom a májom vzrástol počet podporených pracujúcich o viac ako 30.000 osôb. "Väčšiemu počtu zamestnancov sme mohli pomôcť vďaka flexibilite nastavení v opatrení 3A a 3B, ktorá reflektovala potreby zamestnancov v priebehu vývoja koronakrízy," vysvetlil rezort práce. V týchto opatreniach ide o pomoc pre zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia pracovné miesta.
"Žiadatelia mohli prechádzať z jedného opatrenia do druhého (z 3A do 3B a naopak), podľa toho, čo bolo pre nich výhodnejšie – či žiadať o úhradu náhrady mzdy zamestnanca najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku (najviac však vo výške 880 eur), alebo žiadať o paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb," komentoval rezort práce.
