Dorazia nás rašeliniská? Môžu sa stať hlavným zdrojom CO2
Svetové rašeliniská sa stanú veľkým zdrojom skleníkových plynov, ak teploty počas tohto storočia budú naďalej stúpať. V novej štúdii to tvrdia vedci, podľa ktorých je obrovské množstvo skleníkových plynov uložených v bažinatých, často zamrznutých oblastiach tiahnucich sa naprieč severnými oblasťami Zeme.
Nahromadilo sa v nich množstvo uhlíka a dusíka
Podľa odborníkov sa však množstvo trvalo zmrznutej pôdy v tomto storočí rozmrazí. Tým sa uvoľnia skleníkové plyny rýchlosťou o 30 až 50 % vyššou, ako doteraz predpokladali.
Rašeliniská zohrávajú dôležitú úlohu v globálnom klimatickom systéme. Za niekoľko tisíc rokov sa v nich nahromadilo množstvo uhlíka a dusíka, čo pomáha ochladzovať Zem. Vedci si však uvedomujú, že rašeliniská sú veľmi náchylné na zvyšujúce sa teploty. Doteraz však pre nedostatočné mapovanie nemohli lepšie určiť vplyv klímy na tieto miesta.
Vďaka dátam z vyše sedemtisíc terénnych pozorovaní autori novej štúdie mohli vytvoriť presné mapy rašelinísk, ich hĺbky a množstva plynov, ktoré obsahujú. Uviedli, že bažinatý terén zaberá 3,7 milióna štvorcových kilometrov. Rašeliniská v severných oblastiach obsahujú približne 415 gigaton uhlíka, čo je ekvivalent 46 rokov súčasných emisií oxidu uhličitého.
Modely nie sú dosť pokročilé
V štúdii predpokladajú, že rašeliniská sa stanú hlavným zdrojom oxidu uhličitého, keď sa Zem oteplí. Vedúci štúdie Gustaf Hugelius z Univerzity v Štokholme vyhlásil, že "zatiaľ nevedia určiť, kedy sa tak stane, keďže ani modely nie sú také pokročilé". Myslí si však, že sa to udeje v druhej polovici tohto storočia.
Odborníci tvrdia, že správne smerované investície na ochranu nezamrznutých rašelinísk môžu pomôcť k tomu, aby aj naďalej nasiakavali a zadržiavali veľké množstvo oxidu uhličitého.
Na rozmrazených rašeliniskách však budú môcť rásť rastliny a ukladať skleníkové plyny. Nová štúdia tvrdí, že sa tak môže stať až o niekoľko storočí, iní si však myslia, že to môže byť už oveľa skôr, a to počas niekoľkých desaťročí.
