Bielorusi si volia prezidenta, Lukašenko sa uchádza o šiestykrát
V Bielorusku sa v nedeľu konajú v poradí šieste voľby hlavy štátu od roku 1991, keď táto bývalá sovietska republika získala nezávislosť.
Dvoch záujemcov nezaregistrovali
Vo voľbách kandidujú súčasný prezident Alexandr Lukašenko, jeho najväčšia rivalka Svitlana Cichanovská, predseda Bieloruskej sociálnodemokratickej strany Siarhej Čeračeň, bývalá poslankyňa bieloruského parlamentu Hanna Kanapacká a spolupredseda hnutia Hovor pravdu Andrej Dzmitryjev. Volebná komisia ako kandidátov volieb nezaregistrovala bývalého bankára Viktara Babaryku a niekdajšieho diplomata Valeryja Capkalu.
Kým Babaryku krátko po oznámení, že sa chce uchádzať o post hlavy štátu, začali vyšetrovať pre údajné finančné machinácie a korupciu a momentálne je vo vyšetrovacej väzbe, Capkala aj s deťmi v obave o svoju a ich bezpečnosť nedávno z Bieloruska ušiel. Prvýkrát v moderných dejinách Bieloruska sa voľby uskutočnia bez účasti širokého spektra medzinárodných pozorovateľov.
Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Parlamentné zhromaždenie OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sa odmietli zúčastniť na monitorovaní predvolebnej kampane i samotných volieb. Svoju neúčasť vysvetlili oneskoreným pozvaním od bieloruských orgánov. "Absencia včasného pozvania — do dvoch mesiacov po vyhlásení volieb — zabránila ODIHR v monitorovaní hlavných aspektov volebného procesu," uviedla riaditeľka ODIHR Ingibjörg Sólrún Gísladóttir.
Na voľby do Bieloruska nepricestovali ani zástupcovia Ústrednej volebnej komisie Ruskej federácie. Jej predsedníčka Ella Pamfilovová to vysvetlila tým, že ruská strana nedostala pozvanie od bieloruských kolegov. Ako ďalší dôvod uviedla aj "veľmi špecifický prístup bieloruského vedenia k pandémii koronavírusu", pre ktorý ona osobne "nemá právo vystaviť ohrozeniu zdravie a bezpečnosť" svojich kolegov. Medzinárodných pozorovateľov bude zastupovať iba misia Spoločenstva nezávislých štátov.
Vysoká účasť miestnych pozorovateľov
Špecifikom týchto volieb je však vysoká účasť miestnych pozorovateľov. Podľa agentúry TASS ich bolo oficiálne zaregistrovaných viac ako 48 000. Väčšina z nich zastupuje politické strany, organizácie a hnutia, ktoré podporujú súčasného prezidenta. Iní kandidáti však tiež vyzvali svojich podporovateľov, aby sa zaregistrovali ako pozorovatelia. Reakciou na to bolo rozhodnutie bieloruskej volebnej komisie obmedziť počet pozorovateľov prítomných vo volebných miestnostiach. Oficiálne to zdôvodnila ako epidemiologické opatrenie nutné v čase koronakrízy.
Zaujímavosťou volieb je aj ich "ženský" prvok, ktorý sa objavil, keď Cichanovskú podporili i šéfky štábov Babaryku a Capkalu. Táto trojica žien sa potom stala symbolom zmeny, po ktorej volá najmä opozične orientovaná časť bieloruskej verejnosti.
Napriek vyhláseniam bieloruského vedenia, že epidémia koronavírusu v krajine sa skončila, tamojšie ministerstvo zdravotníctva nariadilo, aby vo volebných miestnostiach boli antiseptické gély a členom komisií sa odporúča používať rúška a rukavice. Novinkou volieb je aj absencia plent v mnohých volebných miestnostiach. Úrady to vysvetlili tým, že členovia volebných komisií nie sú schopní zabezpečiť ich pravidelnú dezinfekciu. Na hlasovanie v prezidentských voľbách bolo vytvorených 5767 volebných miestností. Hlasovať sa bude aj v 44 miestnostiach v zahraničí.
Právo na účasť na prezidentských voľbách má asi 6,8 milióna bieloruských občanov. Volebné miestnosti budú otvorené od 08.00 h do 20.00 h miestneho času (07.00 h - 19.00 h SELČ). Prezidentské voľby sa považujú za platné, ak sa na hlasovaní zúčastnila viac ako polovica občanov. Prezident je riadne zvolený, ak zaň hlasovala viac ako polovica zúčastnených voličov. Druhé kolo prezidentských volieb sa v Bielorusku konalo len v roku 1994. V ostatných prípadoch Lukašenko vyhral voľby hneď v prvom kole.
Vo voľbách kandidujú súčasný prezident Alexandr Lukašenko, jeho najväčšia rivalka Svitlana Cichanovská, predseda Bieloruskej sociálnodemokratickej strany Siarhej Čeračeň, bývalá poslankyňa bieloruského parlamentu Hanna Kanapacká a spolupredseda hnutia Hovor pravdu Andrej Dzmitryjev.
