O nebezpečnú látku, ktorá vybuchla v Bejrúte, sa majiteľ nezaujímal
Mohutné výbuchy v bejrútskom prístave, pri ktorých zahynulo najmenej 100 ľudí, zapríčinilo takmer 3000 ton dusičnanu amónneho z nákladnej lode vo vlastníctve ruského občana. Dusičnan amónny pred šiestimi rokmi preložili z lode do prístavného skladu. S odvolaním sa na ruský spravodajský portál RBC o tom informovala agentúra DPA.
Pôvodne bola na ceste do Afriky
Nákladná loď Rhosus podľa súkromnej libanonskej televízie LBC International pred šiestimi rokmi pre technickú poruchu zakotvila na svojej ceste do Afriky v bejrútskom prístave. Ruský spravodajský portál RBC zverejnil informáciu, že loď smerujúcu z gruzínskeho mesta Batumi do Mozambiku vlastnil ruský občan Igor Grečuškin. Rodák z ruského Ďalekého východu sa v súčasnosti zdržiava na Cypre.
Dusičnan amónny sa používa ako poľnohospodárske hnojivo, dezinfekčný prostriedok do vody a vďaka svojim oxidačným vlastnostiam aj v pyrotechnike. Dusičnany amoniaku sa používajú aj na úpravu rýchlosti detonácie iných výbušnín.
Po poruche v Bejrúte sa Grečuškin prestal o loď zaujímať, pretože podľa členov posádky im nedokázal primerane zaplatiť. Nebezpečný náklad tak údajne vyložili do prístavného skladu, kde ostal niekoľko rokov. Dusičnan amónny je biela kryštalická látka, používaná ako poľnohospodárske hnojivo, dezinfekčný prostriedok do vody a vďaka svojim oxidačným vlastnostiam aj v pyrotechnike. Dusičnany amoniaku sa používajú aj na úpravu rýchlosti detonácie iných výbušnín. Podľa LBC International k výbuchom došlo údajne počas zváračských prác v sklade.
Prisľúbili zdravotnú i humanitárnu pomoc
Libanonský premiér Hasan Dijáb už v noci informoval, že v prístavnom sklade v Bejrúte, kde došlo k dvom mohutným výbuchom, sa nachádzalo asi 2750 ton dusičnanu amónneho. Dijáb podľa svojho hovorcu označil za neprijateľné, aby "2750 ton dusičnanu amónneho bolo v sklade šesť rokov bez bezpečnostných opatrení".
Mnohé štáty sveta a organizácie, najnovšie Liga arabských štátov, vyjadrili sústrasť pozostalým po obetiach a prisľúbili Libanonu zdravotnú i humanitárnu pomoc. Pomoc už do Libanonu vyslali Francúzsko, Katar, Irak či Kuvajt. Podľa agentúry AP do Libanonu vo štvrtok odcestuje za účelom poskytnutia pomoci aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
