Slávna bazilika v Istanbule už nie je múzeom. Zrušil to turecký súd
Turecký správny súd anuloval v piatok nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa byzantská bazilika Hagia Sofia v Istanbule stala múzeom. UNESCO pred týmto krokom varovalo.
Stanovili dátum prvých modlitieb
Podnet na anulovanie podala mimovládna náboženská skupina. Rozhodnutie najvyššieho správneho súdu - Štátnej rady - podľa agentúry AFP umožňuje premenu Hagie Sofie na mešitu. Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru varovala Turecko pred premenou múzea byzantskej éry v Istanbule na mešitu a pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia vyzvala na dialóg.
Prvé moslimské modlitby v priestoroch bývalého byzantského chrámu Hagia Sofia v Istanbule budú 24. júla. Oznámil to v piatok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan s tým, brány budú otvorené aj pre nemoslimov. "Ak Boh dá, piatkové modlitby budú 24. júla a opäť otvoríme Hagiu Sophiu pre bohoslužby... Rovnako ako všetky naše mešity aj brány Hagie Sofie budú široko otvorené pre miestnych obyvateľov a cudzincov, moslimov a nemoslimov," povedal podľa agentúry AFP Erdogan.
Erdogan ešte skôr v piatok oznámil, že Hagia Sofia sa opäť stane mešitou. Do správy ju dostane Riaditeľstvo pre náboženské záležitosti (Diyanet). Vyhlásenie prišlo po tom, čo turecký najvyšší správny súd anuloval nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala múzeom.
Korunovali v nej byzantských cisárov
Táto bývalá bazilika, v ktorej boli korunovaní byzantskí cisári, bola postavená v 6. storočí n. l. pri vstupe do Bosporskej úžiny a prírodného prístavu Zlatý roh. Mešitou sa stala v 15. storočí, po dobytí Konštantínopola osmanskými Turkami v roku 1453. Ako múzeum začala budova slúžiť v 30. rokoch 20. storočia za vlády Mustafu Kemala Atatürka, ktorý bol zakladateľom sekulárneho moderného tureckého štátu.
Prezident Erdogan, ktorý sa od svojho nástupu k moci posunul k náboženskému konzervativizmu a politickému islamu, uviedol, že premena Hagie Sofie na múzeum bola "veľkou chybou".
