Cenu SOZA pre najhranejšieho autora si prevzal Kamil Peteraj

Piesne s autorskými textami Kamila Peteraja boli v minulom roku hrané celkom 172.995 minút, čo znamená viac ako 43.250 piesní, v prepočte 118 odohratí v médiách denne.

"Beriem tieto veci vždy s pokorou, samozrejme štatistika je veľmi krásna vec, som veľmi rád, vyjadruje to, že mnohé skladby aj po rokoch zostali stále živou súčasťou slovenskej popkultúry. Hlavne je to odrazom toho, čo vidím a mnohokrát som zažil, že v rodinách tie pesničky 70., 80. a 90. rokov stále fungujú, aj keď možno ich nepočujeme stále v éteri a neotravujú poslucháčov. Druhá vec, som rád, že môžem robiť aj pre súčasných interpretov ako je Kristína, ktorá má veľký úspech," uviedol pre TASR Peteraj, ktorý z doterajších pätnástich ročníkov si túto cenu odniesol včera večer už desiaty raz a dodal: "Na druhej strane ale musím povedať jednu vec, že oveľa viac by ma tešilo, keby sa hrala masívnejšie celá slovenská hudba. Ako by bola od macochy a myslím, že všetkým by to pomohlo, ale hlavne by to pomohlo slovenským poslucháčom, nielen interpretom, lebo v pesničkách sa stretávajú s vlastným rodným jazykom."

Ako sám hovorí, presnú evidenciu textov si nevedie, dnes sa ich počet hýbe medzi číslami deväťsto a tisíc. Aká však bola Peterajova cesta k piesňovým textom? "Cez Mariána Vargu, ktorý chodil na konzervatórium o dva ročníky nižšie. Boli sme dobrí priatelia a viedli sme dlhé hodiny debaty o hudbe, o jej zmysle, o komponovaní, o skladateľoch. Potom mi zišiel z dohľadu, objavil sa po dvoch rokoch s tým, že hrá v bigbítovej kapele. Pozval ma do vtedajšieho štúdia Československého rozhlasu a pustil mi skladbu Čierna ruža. Veľmi sa mi zapáčila aj šokovala, lebo dovtedy som bol ako mladý básnik zahľadený hlavne do seba. Myslel som, že nad poéziu niet a písanie textov piesní sa mi zdalo nie dosť vážne. Čierna ruža však môj názor zmenila, o dva mesiace Prúdy nahrali skladbu Jesenné litánie s mojím prvým textom a hudbou Pavla Hammela, vyšla na albume Zvoňte, zvonky," vysvetlil pre TASR.

Bratislavský rodák, básnik a textár Kamil Peteraj (1945) vyštudoval konzervatórium a odbor dramaturgia na divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení, ktorú ukončil v roku 1970. Po skončení štúdia pracoval do roku 1980 ako dramaturg spevohry divadla Nová scéna, od roku 1980 je v slobodnom povolaní. Prvé dva texty napísal už v roku 1968 na prvý album skupiny Prúdy Zvoňte, zvonky - boli to skladby Jesenné litánie a Dám ti lampu.

Od prvého albumu skupiny Prúdy napísal texty pre viacerých interpretov slovenskej populárnej hudby - patria k nim okrem Pavla Hammela a skupiny Prúdy aj skupina Modus, Miro Žbirka, Robo Grigorov či Laco Lučenič. Z jeho pera sú aj duety V slepých uličkách, Nespáľme to krásne v nás a Tajnosľubná či Co bolí, to přebolí. Osobitnou stránkou jeho tvorby je spolupráca s Marikou Gombitovou. Pre ňu napísal texty všetkých pesničiek, ktoré vydala na deviatich albumoch v rokoch 1979 až 1994. Jeho najnovším objavom je speváčka Kristína. Spolu s Borisom Filanom je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej textovej tvorby.