Kollár sa zastal Matoviča, Žiga sa obáva pandémie chudoby

Slovensko už nepotrebuje mať vyhlásený núdzový stav pre pandémiu nového koronavírusu. Vyhlásil to predseda parlamentu Boris Kollár v našej diskusnej relácii V politike. Napriek tomu, ako tvrdí, chápe pohnútky premiéra Igora Matoviča, prečo tento stav ešte nebol zrušený, a to byť pripravený na druhú vlnu pandémie.

Núdzový stav neznamená zatvorené obchody

"Premiér chce byť pripravený, to sa mu nedá vytknúť," povedal šéf parlamentu. Zotrvanie v núdzovom stave podľa jeho slov neznamená, že budú na Slovensku zatvorené obchody, nebude sa dať cestovať, či ísť na dovolenku. "Vďaka núdzovému stavu nebude potrebné, aby musela opäť rýchlo zasadnúť vláda, ale bude možné hneď prijímať opatrenia a okamžite konať," vysvetlil Kollár.

Poslanec Peter Žiga (Smer-SD) upozornil, že celý svet otvára hranice, obchody a zmierňuje kritériá. Podotkol, že sú krajiny, kde núdzový stav vyhlásený ani nebol. "Už pominuli dôvody, aby sme hrotili situáciu a my na Slovensku sa ideme báť druhej vlny pandémie. Druhá vlna príde, ale v oblasti ekonomiky," povedal Žiga. Byť vládou, bojí sa skôr "pandémie nezamestnaných a chudoby". Radí jej preto, aby sa venovala skôr ekonomickej situácii.

Ospravedlnenie pre repatriantov

Núdzový stav podľa poslanca obmedzuje slobodu ľuďom a nevidí dôvody v jeho zotrvaní. "Ak by vypukla druhá vlna pandémie nového koronavírusu, Slovensko to bude vedieť vopred, lebo sa to šíri z iných krajín. Bude dosť času potom na vyhlásenie mimoriadnej situácie i núdzového stavu," podotkol. Upozornil, že aj povinná štátna karanténa pre repatriantov mala zmysel, keď vrcholila pandémia.

Predseda parlamentu si myslí, že by sa už mohli uvoľňovať opatrenia v prípade povinnej štátnej karantény. Verí, že ústredný krízový štáb i hygienici pochopia, že je to už pomaly neudržateľné. "Je to na takých číslach, že by sme to mali začať uvoľňovať," vyhlásil Kollár. Verí, že toto uvoľnenie pôjde "ruka v ruke" s ostatnými štátmi. Repatriantom sa ospravedlnil za "neľudské podmienky" v karanténe v štátnom zariadení v Gabčíkove. Zároveň však podotkol, že ľudia, ktorí štátnou karanténou prešli, ochránili zvyšných ľudí na Slovensku.

K nastaveniu výšky minimálnej mzdy je podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára potrebné pristupovať korektne. Bývalý minister hospodárstva Peter Žiga je zase za zachovanie súčasného nastavenia. Reagovali tak na výzvu zamestnávateľov, ktorí po rokovaní tripartity načrtli možnosť zmrazovania, prípadne aj znižovania minimálnej mzdy.

Podstatné je zamerať sa na krízu

Nedeľné zatvorenie obchodov nie je v súčasnej situácii podstatnou témou. Toto opatrenie je potrebné robiť v čase, kedy je štát v dobrej kondícii. Aktuálne je potrebné zamýšľať sa nad tým, čo bude, keď príde ekonomická kríza v plnej sile, uviedol v relácii Kollár. Podobný názor má aj Žiga. Zatvorenie obchodov v nedeľu je podľa Kollára momentálne "zástupnou" témou.

Zdôraznil, že podstatné je zamerať sa na prichádzajúcu ekonomickú krízu a s tým súvisiace prepúšťanie. Podľa vlastných slov si uvedomuje, že väčšina obyvateľov chce v nedeľu obchody zatvorené. Treba však podľa neho myslieť aj na to, koľko nedieľ tým vypadne z ekonomiky štátu a aký dosah to bude mať na ekonomiku. "Tieto veci by sa mali meniť, keď je štát v dobrej kondícii," podotkol s tým, že práve vtedy je možné zavádzať veci, ktoré určitým spôsobom obmedzia výkonnosť ekonomiky. Hnutie Sme rodina má podľa jeho slov v prípade hlasovania o tejto téme voľnú ruku. V tomto smere sa s Kollárom zhoduje aj Žiga. Teraz podľa neho nie je na takúto zmenu "počasie" ani vhodná ekonomická situácia krajiny. Žiga navyše dodal, že nemá zodpovedané otázky, prečo by sa to malo robiť práve teraz a prečo len v maloobchode.

V súvislosti s pomocou vyplácanou rezortom práce Žiga poznamenal, že minister práce Milan Krajniak vytvára len akúsi záchrannú sieť. Podľa neho sa malo hromadne a masívne podporiť malé a stredné podnikanie a mali sa okamžite vytvoriť schémy pomoci. "Hovorím o plošnej pomoci, lebo to si ekonomika vyžaduje," vyhlásil Žiga. Aktuálna situácia si podľa neho vyžaduje naštartovať spotrebu.

Kollár: Nezanechali dosť financií

Kollár reagoval s tým, že ľuďom nie je čo rozdať, pretože vláda za účasti Smeru-SD nezanechala dostatok financií. "Museli sme zohnať aspoň nejaké peniaze a urobili sme to z tých eurofondov," poznamenal. Poukázal tiež na to, že čerpanie pomoci sa výrazne zrýchlilo. Žiga podotkol, že predchádzajúca vláda zanechala verejný dlh na úrovni 48 %, pričom ho za posledné roky znížila. V tejto chvíli je podľa neho potrebné "pumpovať" peniaze do ekonomiky. "Kasa je natoľko prázdna, že si stále viete požičať," zdôraznil s tým, že pre "napumpovanie" ekonomiky je dôležité si požičať. Poukázal na to, že celý svet, aj Európska komisia, si v tejto situácii ide požičiavať.

V súvislosti s vyplácaním 13. dôchodkov Kollár vyhlásil, že bude proti tomu, aby boli sociálne výhody zrušené. "My sme za 13. dôchodky hlasovali, my sa od toho neodťahujeme," pripomenul s tým, že toto opatrenie by prípadne mohlo byť nahradené nejakou lepšou formou. Podľa Žigu by mali byť 13. dôchodky práve v tejto situácii súčasťou sociálnych opatrení, ktoré by vláda mala realizovať.

Zachované by podľa Žigu malo byť aj opatrenie v podobe minimálnej mzdy. Kollár skonštatoval, že dôležité bude nájsť konsenzus na tripartite, aby sa našla hranica, kde to ešte podniky budú schopné prežiť a zároveň sa v maximálnej možnej miere pomôže zamestnancom.