Objavili kosti 60 mamutov, môžu zmeniť pohľad na pravekých ľudí
Archeológovia objavili na stavbe letiska pri mexickom hlavnom meste kosti zhruba 60 mamutov. Nálezisko sa pritom nachádza neďaleko miesta, kde vlani našli dve pasce, ktoré ľudia vykopali pred 15-tisíc rokmi, s kosťami prinajmenšom 14 mamutov.
Desať mamutov mesačne
Oba objavy odhaľujú, že oblasť, kde sa kedysi nachádzalo plytké jazero, bola pre mamuty veľmi lákavá a ľudia pri ich love zrejme šikovnejší, ako sa predpokladalo.
Výskumníci z mexického Národného ústavu antropológie a histórie začali s vykopávkami na troch miestach v októbri, keď niekdajšiu leteckú základňu Santa Lucia začali prerábať na civilné letisko. O približne pol roka neskôr našli kosti 60 mamutov, pričom podľa archeológa Pedra Sáncheza Navu, ktorý v spomínanom ústave pôsobí, toto tempo - zhruba desať mamutov mesačne - môže naďalej pokračovať. Vykopávky sa skončia v roku 2022, na kedy je naplánované dokončenie letiska, a dosiaľ nič nenaznačuje, že si vyžiadajú zastavenie renovačných prác.
Vykopávky sa uskutočnili na brehoch už neexistujúceho starovekého jazera Xaltocan. Oblasť zrejme mamutom poskytla bohaté množstvo tráv a trstín na obživu. Sánchez Nava vysvetlil, že novoobjavené pozostatky nemajú stopy po zabití človekom, mamuty zrejme uviazli v bahne jazera a zomreli.
Mohli ich nahnať do blata
Kosti však podrobia ďalšiemu skúmaniu, pretože ľudia mamuty mohli po uviaznutí rozkúskovať na mäso. Lovci pritom podľa archeológa mohli bahenné jazierka na brehu Xaltocanu využiť ako prírodnú pascu. "Je možné, že ich mohli nahnať do blata," uviedol s tým, že mali pri love mamutov "veľmi štruktúrovanú a organizovanú deľbu práce".
Veľké množstvo objavených ostatkov môže zmeniť názor vedcov o konzumácii mamutov pravekými ľuďmi. Dosiaľ panoval názor, že mamuty sa dostali na ich jedálniček sporadicky, no pravdou podľa Sáncheza Navu asi bude, že ich jedli bežne. Vedci vďaka veľkému množstvu ostatkov mamutov môžu skúmať, ako sa tieto obrovské tvory živili. Tiež môžu nájsť odpovede na otázky či trpeli genetickým inbrídingom alebo úpadkom populácie, čo mohlo spolu lovom prispieť k ich vyhynutiu na pevnine pred približne 10-tisíc rokmi.
