Strach je prirodzený. Psychologička radí, ako zvládnuť krízu
Krízu a smútok v čase ohrozenia novým koronavírusom možno vnímať aj ako príležitosť k zmene, rozvoju a rastu. „Človek si začne viac vážiť život, vzťahy a ľudské hodnoty. Prekonávanie prekážok zvýši cit pre jeho zmysluplnosť,“ konštatuje psychologička Mária Krýslová v materiáli s názvom Ako sa nezblázniť v čase korony, ktorý je dostupný na webovej stránke Ligy za duševné zdravie.
Pomôcť môže príroda i pohyb
Frustrácia, strádanie a nepohoda môžu byť podľa nej aj cestou ku šťastiu. Nepríjemné pocity, nuda a prázdno zase neraz vedú k prebudeniu „spiacich“ zdrojov a netušenej tvorivosti. Smútok je podľa psychologičky prirodzenou ľudskou reakciou na aktuálnu situáciu spôsobenú novým koronavírusom. V emocionálnej oblasti sa môže prejaviť ako šok, žiaľ, úzkosť, strach, pocit bezmocnosti a beznádeje. V kognitívnej oblasti ako zmätok, dezorientácia, nedôvera, nutkavé zaoberanie sa okolnosťami a príčinami straty.
Tiež sa môžu objaviť poruchy koncentrácie pozornosti. Smútok môže ovplyvňovať správanie a konanie, spôsobiť únikové reakcie, nepokoj a hyperaktivitu, poruchy spánku, zmeny v stravovacích návykoch a v sexuálnom živote. Tiež spôsobovať únavu, problémy s dýchaním alebo so srdcom a prejavy ako kašeľ či nespavosť. Najnáročnejšie to podľa nej budú mať ľudia so zníženou odolnosťou, oslabenou reguláciou emócií a zníženou frustračnou toleranciou, najmä tí, ktorí trpia duševnými alebo osobnostnými poruchami.
„Pomôcť môže pobyt v prírode, pohyb, pocit spojenia s blízkou osobou, meditácia, vnútorná reč, ktorá pomáha zvládať deštruktívne emócie, humor, empatia a súcit. Tiež pomáhanie iným, prijatie nepredvídateľnosti sveta, nádej a mierny pozitívny sebaklam,“ hovorí Krýslová. Treba si udržať kontakt s realitou, avšak kontrolovať príjem negatívnych informácií. „Vhodné je zamestnávať svoju myseľ, vytvárať si krátkodobé plány a dlhodobé ciele. Pomáha aj tvorivosť, hra a zvedavosť,“ odporúča.
Osobitne to prežívajú deti a seniori
V komunikácii je podľa nej dôležité šetriť negatívnymi informáciami a kritikou, vyhnúť sa hodnoteniu vzťahu a otázkam ako „Čo vlastne pre teba znamenám?“ Človek by sa mal naopak iných pýtať, ako im v danej situácii môže pomôcť, mali by spolu žartovať a vyhľadávať spoločné zážitky. Osobitnými skupinami sú deti a seniori. „Deti vyjadrujú svoje emócie iným jazykom ako dospelí. Často cítia niečo iné ako hovoria. Keď si so svojím prežívaním nevedia poradiť, majú telesné príznaky, sú neposlušné, vzdorovité a majú iné ťažkosti v správaní,“ uviedla psychologička. Rodičom i deťom podľa nej pomáha, ak sú rodičia k sebe slušní, ak dieťaťu objasnia súčasnú situáciu primerane jeho veku. Tiež vyjadria nádej, že situácia sa zlepší a s účasťou dieťaťa ju dobre zvládnu.
Je vhodné znížiť nároky na seba aj na deti. „Ako povedal český psychológ Zdeněk Matějček, 'Bordel v bytě, šťastné dítě',“ uviedla Krýslová. Treba sa tiež často usmievať a pokračovať v obľúbených rituáloch. Deti by sa mali zamestnávať napríklad spoločnou prácou v domácnosti a rodičia by si s nimi mali vopred dohodnúť plán dňa. Rovnako dbať na ich pohyb a venovať sa napríklad cvičeniu, tancu alebo skákaniu. Tiež sú vhodné dýchacie cvičenia a pobyt v prírode. Pri problémoch v správaní treba byť empatický, upokojovať dieťa a odpútať jeho pozornosť.
Seniori vo všeobecnosti prežívajú väčšiu neistotu, závislosť na svojich deťoch a blízkych vzťahoch. Aj v čase koronakrízy im treba poskytnúť pocit bezpečia, pocit, že majú pre niekoho cenu a môžu byť užitoční. Tiež podnetné prostredie, istý kontakt s ich minulosťou, láskavosť a životný zmysel.