Máme nového šéfa diplomacie, odmieta úvahy o Slovensku ako moste
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka, ktorý bol doteraz v karanténe. Rezort doteraz dočasne riadil minister hospodárstva a podpredseda vlády Richard Sulík.
V diplomacii pôsobí už 30 rokov
"Teší ma, že sa v týchto neľahkých časoch ujíma funkcie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí jeden z našich najskúsenejších diplomatov," uviedla prezidentka. Pripomenula, že Korčok pôsobí v slovenskej diplomacii už takmer 30 rokov a za ten čas prešiel mnohými funkciami v našej zahraničnej službe. "Na každom poste osvedčil svoju profesionalitu a odbornú spôsobilosť," doplnila.
Hlava štátu očakáva od zahraničnej politiky, že významnou mierou prispeje k dobrému menu SR v rámci medzinárodného spoločenstva. "Verím, že rezort pod vaším vedením bude presadzovať a chrániť hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu a medzinárodného práva," povedala Čaputová novému ministrovi.
Prezidentka hovorila aj o pandémii
Prezidentka ďalej očakáva, že Slovensko bude aj s Korčokovým prispením oprávnene vnímané ako ústretový partner v Európskej únii a spoľahlivý spojenec v Severoatlantickej aliancii. "Ako krajina, ktorá dokáže prejaviť spolupatričnosť a solidaritu, a ako štát, s ktorým budú spojenci a partneri radi spolupracovať,"doplnila. Dotkla sa aj témy pandémie. "Čakajú vás naliehavé úlohy pri repatriácii občanov SR, pri riešení množstva praktických problémov, ktoré vyplývajú z obmedzení núdzového stavu. Som presvedčená, že budete hľadať možnosti pre čo najlepšiu a najužšiu spoluprácu s našimi susedmi i ostatnými štátmi, aby sa medzinárodná spolupráca a koordinácia počas korona krízy neoslabovala, ale posilňovala," povedala prezidentka Korčokovi.
Nového ministra ubezpečila, že sa môže plne spoľahnúť na jej dobrú vôľu k spolupráci. "A verím tomu, že rovnako sa budem môcť spoľahnúť aj na vašu pomoc a ústretovosť. Teším na našu budúcu spoluprácu," uzavrela prezidentka.
Korčok je členom kabinetu ako nominant SaS. Funkcie sa mohol ujať až po povinnej 14-dňovej karanténe po návrate zo Spojených štátov amerických, kde pôsobil ako veľvyslanec SR. Sulík dočasne viedol rezort diplomacie od 21. marca. Štátnym tajomníkom je Martin Klus z SaS.
Mýtus o moste medzi západom a východom
Korčok odmieta akékoľvek úvahy o Slovensku ako o moste medzi Východom a Západom. Oznámil, že ministerstvo bude pod jeho vedením bojovať aj proti konšpiráciám či vyvracať neefektivitu Európskej únie. Podľa nového ministra by Slovensko malo pomôcť európskym krajinám, ktoré sú najviac postihnuté koronavírusom.
„Odmietam akékoľvek alternatívy o Slovensku ako moste. Považujem to za mýtus. V tejto dobe za mýtus veľmi nebezpečný,“ zdôraznil. Podľa nového ministra je kľúčové, aby Slovensko bolo čitateľným partnerom pre krajiny EÚ a malo schválenú bezpečnostnú stratégiu, ktorú sa minulej vláde nepodarilo presadiť. Taktiež vysvetlil budúce rozdelenie kompetencií nových štátnych tajomníkov. „Ingrid Brocková bude mať na starosti medzinárodné organizácie a ekonomickú diplomaciu a Martin Klus bude mať na starosti európsku agendu,” povedal.
Vyjadril sa aj k fotke predsedu parlamentu Borisa Kollára s ruskými Nočnými vlkmi. Kollár mu podľa neho vierohodne po telefóne vysvetlil situáciu, ktorá nastala. „Dôležité je, že predseda parlamentu nechce spochybňovať zahraničné smerovanie krajiny a ja sa s ním teším na spoluprácu,“ povedal. Korčok musel už pri svojom nástupe komentovať aj internetovú prestrelku medzi premiérom Igorom Matovičom a vicepremiérom Richardom Sulíkom. „Neteší ma spôsob ich komunikácie a musia si to vydiskutovať medzi sebou,“ zdôraznil.
„Systém, ktorý sme mali na Slovensku doteraz nastavený, nebol dostatočný. Systém proti konšpirátorom nemá šancu, pokiaľ na ňom nebudú spolupracovať všetci, ktorí veria v demokraciu. Vidím to ako svoju úlohu,“ vysvetlil s tým, že rezort pod jeho vedením bude intenzívnejšie vyvracať konšpirácie. Korčok chce viesť ministerstvo tak, aby čo najlepšie zastupovalo slovenské záujmy. „Svet je rozkývaný zo strany na stranu, naozaj sa kýve a nevieme, v ktorom momente sa zastaví,“ povedal s tým, že pre Slovensko bude kľúčové hľadať riešenia s európskymi partnermi.
Vyše šesťtisíc Slovákov čaká na repatriáciu
Minister tiež informoval o repatriácii. MZV sa podarilo na Slovensko zatiaľ dostať približne 4-tisíc Slovákov, no ďalších viac ako 6-tisíc na repatriáciu stále čaká. „Chcem povedať aj veľmi otvorene, že stále je možnosť vrátiť sa aj komerčnými letmi, ale občania ju nevyužívajú. Jeden z problémov je, že občania sa zaregistrujú, ale potom už s nimi nemáme žiaden kontakt,“ vysvetlil situáciu. Šéf rezortu tiež vyzval, aby o repatriáciu žiadali tí, ktorí nevyhnutne musia pricestovať domov. „Pracujeme na identifikácii ľudí, ktorí chcú a musia ísť domov. Každé miesto v autobus môže chýbať človeku, ktorý musel ísť domov,“ dodal.
Slovensko podľa ministra musí hľadať cestu ako pomôcť krajinám, ktoré sú najviac zasiahnuté koronakrízou. „Sme smutní a dojatí z toho, akou tragédiou si prechádzajú Taliansko, Španielsko a Francúzsko. Musíme aj spoločne v EÚ prísť na to, ako týmto krajinám pomôcť,” vysvetlil Korčok. On sám bude istú formu pomoci presadzovať aj na vláde. Ako príklad uviedol možnosť vyslania zdravotníckych pracovníkov do Talianska.
Ivan Korčok odišiel na jeseň 2018 do Washingtonu, kde pôsobil ako veľvyslanec SR, predtým zastával funkciu štátneho tajomníka MZV. Počas kariéry sa venoval najmä európskym otázkam, na starosti mal predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ. Vo funkcii štátneho tajomníka MZV pôsobil aj v rokoch 2002 – 2005. V rokoch 2009 až 2015 zastával post stáleho predstaviteľa Slovenska pri EÚ, na ktorý prešiel z veľvyslaneckého postu v Berlíne. V minulosti pôsobil aj ako vedúci delegácie pre prístupové rokovania do NATO a v začiatkoch svojej diplomatickej kariéry pôsobil aj v Berne či Bonne.
