Najznámejší slovenský festival zrejme nebude, priznal organizátor
Protipandemické opatrenia ohrozili aj hudobný priemysel na Slovensku. Organizátor najväčšieho slovenského hudobného festivalu Pohoda Michal Kaščák uviedol v online diskusii, ktorú pripravilo občianske združenie Lala - Slovak Music Export, že Pohoda sa s najväčšou pravdepodobnosťou neuskutoční.
Pandémia obmedzuje kultúru
Prípravy festivalu naďalej pokračujú v obmedzenom režime. Definitívne informácie budú známe 15. apríla. Zrušiť program museli aj organizátori hudobných podujatí v kultúrnych centrách Nová Cvernovka v Bratislave a Stanica-Žilina Záriečie.
Podľa Inštitútu kultúrnej politiky pracuje v kultúrnom a kreatívnom priemysle viac ako 26-tisíc ľudí a kríza súvisiaca s koronavírusom má na ich príjmy priamy dopad. Preto sa organizátori hudobných podujatí vyjadrili v diskusii k aktuálnemu stavu a zhodnotili doteraz prijaté opatrenia. „Výnimočné situácie musia mať výnimočné riešenia,“povedal Michal Kaščák. Dodal, že štát by mal podržať ľudí, ktorí prišli o prácu v dôsledku pandémie. Dočasný odklad odvodov, ktoré budú musieť ľudia uhradiť neskôr, môže byť pre nich likvidačný, preto by skôr prijal „odvodové prázdniny“ na niekoľko mesiacov. „My ako festival naďalej nebudeme žiadať štát o podporu a fondy, pretože si chceme zachovať absolútnu slobodu,“ dodal Kaščák.
Na Stanici-Žilina Záriečie a v Novej synagóge v Žiline zostalo bez práce dvadsať ľudí pracujúcich na plný úväzok. Okrem nich sú však na Stanici Záriečie zamestnaní aj ľudia na dohodu, pre ktorých štát neprijal žiadne opatrenia, a tak nemôžu ísť ani na úrad práce. Marek Adamov, riaditeľ uvedeného kultúrneho centra, hovorí, že medzi nich paria napríklad študenti, ktorí sprevádzajú ľudí výstavami a dve dôchodkyne, ktoré pomáhajú s upratovaním priestorov. Navrhuje tak prijať finančnú pomoc aj pre ľudí pracujúcich na dohodu.
Prijímajú opatrenia, minimalizujú náklady
Andrej Svorenčík z Inštitútu kultúrnej politiky dodal, že Ministerstvo kultúry SR zriadilo približne 40-člennú pracovnú skupinu, ktorá navrhuje riešenia na záchranu kultúry. Podľa neho je naštartovaný formálny proces, ktorého cieľom je čo najskôr priniesť opatrenia, ktoré doplnia tie existujúce, plošné.
Kultúrne centrá Nová Cvernovka a Stanica-Žilina Záriečie prijali úsporné opatrenia ihneď a odhadujú, že v takomto režime dokážu prežiť dva až tri mesiace. V Novej Cvernovke taktiež minimalizovali všetky náklady. Uvedené kultúrne centrum nie je dotované štátnou podporou a funguje tak predovšetkým z nájmu ateliérov, ktoré si prenajímajú ľudia pôsobiaci v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Tí však majú v súčasnosti tiež zastavené príjmy, preto nájomné neplatia a Nová Cvernovka sa tak dostáva do problémov. Naopak, situácia v prípade žilinskej Stanice Záriečie závisí od toho, ako bude fungovať Fond na podporu umenia. „Momentálne nesplácame žiadnu hypotéku, máme tiež vlastnú techniku i priestory a dokážeme prežiť dva až tri mesiace,“ doplnil Adamov.
Po skončení pandémie očakávajú organizátori záujem o kultúrne podujatia. Paula Poštolková z Novej Cvernovky predpokladá „pretlak“ podujatí, pretože mnohé sa presunuli na jeseň. S promotérmi a organizátormi víkendových podujatí rozmýšľajú aj nad spájaním akcií, napríklad spojenie knižného festivalu s hudobným. Chcú tak hľadať vzájomné cesty pomoci. V prípade, ak sa uvoľnia opatrenia, Stanica v Žiline dokáže otvoriť pri bežnom programe ihneď a väčšie podujatia budú presunuté na iné termíny. Michal Kaščák si myslí, že ľudia sa budú chcieť po uvoľnení opatrení socializovať. Organizátori hudobných podujatí sa na záver zhodli, že všetko však závisí od toho, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať.
