Prešli krízové zmeny zákonníka práce, s odborármi sa nerokovalo
Vláda prijala viaceré zmeny v zákonníku práce v súvislosti s novým koronavírusom a mimoriadnym stavom na Slovensku. Týkajú sa napríklad toho, že zamestnávateľ bude oprávnený nariadiť výkon práce z domu, upraviť sa má aj rozvrhnutie pracovného času, predlžuje sa o mesiac podporné obdobie v nezamestnanosti.
Zamestnávatelia môžu rozhodnúť bez odborárov
Novela tiež prináša zmenu, že zamestnávatelia, ktorí museli pozastaviť výrobu alebo obmedziť činnosť, bez odborárov vo firme budú môcť rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku, najmenej však vo výške minimálnej mzdy.
Novela, ktorú vláda schválila s pripomienkami, upravuje organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Po novom sa má ustanoviť možnosť výkonu práce z domácnosti zamestnanca, ak to povaha práce umožňuje.
Novelou sa upravujú podmienky čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred, a to skrátením ustanoveného času na najmenej sedem dní vopred a v prípade dovolenky, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho alebo z predchádzajúcich rokov, na najmenej dva dni.
Ubudnú niektoré povinnosti, napr. BOZP
Rezort práce v novele tiež navrhuje doplnenie ochrany zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrany pri návrate do zamestnania, ak pracovník využije dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa. Týkať sa to má aj prípadov zamestnancov, ktorým je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. "Zabezpečí sa rovnaká ochrana, ako sa poskytuje zamestnancovi, ktorý je dočasne pracovne neschopný," tvrdí rezort práce.
Novela prináša aj ďalšiu dôležitú zmenu, a to aby zamestnávatelia bez zástupcov zamestnancov, teda odborárov, mohli rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Týkať sa to má prípadov, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie či obmedzenie činnosti firmy v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
Zamestnávateľom tiež majú ubudnúť niektoré povinnosti v čase mimoriadnej situácie, čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Týka sa to napríklad oboznamovacích povinností v prípade BOZP, ktoré má firma, keď prijme nového zamestnanca alebo ho preradí na iné pracovisko.
Ak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu zamestnávateľ nemôže pracovníkovi prideľovať prácu a poskytuje mu náhradu mzdy, po novom bude môcť zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi odpracovanie času, za ktorý mu patrila náhrada mzdy. "Odpracovanie možno nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku a odpracovanie je možné najneskôr do 12 mesiacov odo dňa, keď prekážka v práci nastala," uvádza sa v novele Zákonníka práce. Zamestnancovi za čas výkonu práce patrí dosiahnutá mzda. Tento čas sa pritom nebude započítavať do priemerného týždenného pracovného času, firma však tento čas osobitne označí.
Porušenie sociálneho dialógu?
V oblasti sociálneho poistenia rezort práce chce zabezpečiť príjem ľuďom, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti prostredníctvom dočasného predĺženia podpornej doby poberania tejto dávky o jeden mesiac, pretože tieto osoby si nevedia v čase krízovej situácie nájsť zamestnanie.
Konfederácia odborových zväzov uviedla, že nikto z vlády ani ministerstiev o pripravovaných zmenách v Zákonníku práce s ňou nerokoval. "Považujeme to za vážne porušenie sociálneho dialógu, zvlášť v dnešnej kritickej situácii," uviedla hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová.
Vláda schválila novelu bez rokovania s odborármi. Konfederácia odborových zväzov to považuje za vážne porušenie sociálneho dialógu.
