Čelíme globálnemu rozpadu výroby. Konajte, žiadajú zamestnávatelia
Slovenskí zamestnávatelia požadujú od vlády urýchlene zriadiť hospodársky krízový štáb, ktorý by prijal ekonomické opatrenia v boji proti hospodárskym dopadom koronavírusu pre všetkých zamestnávateľov aj zamestnancov bez rozdielov.
Opatrenia vraj nie sú pre veľké firmy
Štáb by mal mať obsadenie naprieč všetkými ministerstvami a na jeho čele by mal stáť premiér Igor Matovič. Informovali o tom na tlačovom brífingu predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republikovej únie zamestnávateľov SR, Asociácie priemyselných zväzov, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Klubu 500, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Zväzu automobilového priemyslu.
Zamestnávateľom prekáža najmä to, že predstavené ekonomické opatrenia sa zatiaľ nedotkli veľkých firiem. Práve tie ťahajú ekonomiku Slovenska. "Naša ekonomika je otvorená a nedá sa odstrihnúť od zahraničia. Každé jedno zatvorenie firiem na západe sa nás dotýka. Preto je nutné prijať opatrenia, ktoré západné krajiny už majú. Ťažko sa západným krajinám vysvetľuje, prečo ešte SR takúto podporu pre veľké firmy nemá. Musíme zriadiť hospodársky krízový štáb, ktorý musí ísť naprieč všetkými rezortmi. Tento štáb musí byť prierezový a na čele štábu by mal byť premiér. Po krízovom období môžeme mať problém naštartovať ekonomiku, pretože chyby, ktoré sa robia, sa nám nemusí podariť napraviť deň po zažehnaní krízy," povedal prezident AZZZ SR Tomáš Malatinský.
Podľa predsedu SOPK Petra Mihóka je problémom aj to, že Slovensko nevyužíva finančný rámec fungujúci v EÚ. "Musíme konštatovať, že SR je jedna z mála krajín, ktorá neprijala finančný rámec. To znižuje finančnú schopnosť našich firiem. Pripravujeme sa o budúce pozície na európskych trhoch. Okolité krajiny sú pri schvaľovaní ekonomických opatrení ďalej. Opatrenia musia mať plošný charakter, nemôžeme robiť nejaké delenie. Musíme povedať, že nevyužívame dostatočne ani prostriedky z Európskej investičnej banky či európskeho stabilizačného mechanizmu známeho pod názvom - Euroval či prostriedky z eurofondov. Myslím si, že budeme musieť akceptovať vyššie zadĺženie našej ekonomiky, no to vytvorí predpoklad na to, aby podniky do budúcna toto zadĺženie zmiernili," upozornil Peter Mihók.
Vláda sa podľa Igora Matoviča bude snažiť pomôcť aj väčším podnikateľom, ktorí zamestnávajú množstvo ľudí, a to napríklad inými úverovými linkami. Ako však premiér dodal, nedá sa vyjsť v ústrety každému, inak by štát skrachoval. „Každý by chcel pokryť svoje straty, ale to sa nedá,“ podotkol Matovič. Premiér zároveň vyzýva všetkých podnikateľov, aby nehádzali vinu na krízu alebo na vládu. V prípade pomoci väčším firmám má štát obmedzené možnosti. „Ideme presne podľa koľajníc, ktoré máme nachystané,“ vysvetlil Matovič.
Znižuje sa dopyt aj odbyt
Zamestnávatelia čelia podľa APZ SR globálnemu rozpadu priemyselnej výroby vo svete. "Dnes sme sa tu stretli v mene spoločností, ktoré zamestnávajú na Slovensku viac ako 1,5 mil. ľudí. Chceme vyrábať a zamestnávať ďalej v plnom rozsahu. Mnoho našich členov vyrába ďalej aj v tomto ťažkom období a zatiaľ pomoc od štátu nepotrebuje, no mnohí áno. To, čomu dnes čelíme, je globálny rozpad priemyselnej výroby vo svete. Znižuje sa dopyt aj odbyt. Malé, stredné aj veľké firmy potrebujú urýchlenú pomoc štátu," doplnil prezident APZ Alexej Beljajev.
V predstavených ekonomických opatreniach Slovenska sa podľa zamestnávateľov nezmyselne delia pri odškodňovaní dopadov koronavírusu aj zamestnanci. "Sú niektorí zamestnanci horší ako druhí? Chceme takto rozdeľovať ľudí a stavať zamestnancov proti sebe? Sú tu však stále aj zamestnanci, ktorým štát nepomáha vôbec. Rovnako je to tak aj pri firmách. Na najväčšie firmy sa zatiaľ štátna pomoc nevzťahuje. Okolité štáty pritom rozdiely nerobia. Ak dnes firmám nepomôžeme, budú sa musieť podľa toho individuálne zariadiť. Videli sme, čo sa stalo včera v Decodome. Dnes sa ľudia nezamestnajú zo dňa na deň, ako keď ich prepustili pred rokom," dodal Beljajev.