Prezidentka v Brne zdôraznila význam ústavy, uctila si Masaryka
Prezidentka Zuzana Čaputová si v Brne pripomenula 100. výročie Ústavnej listiny Československej republiky a vo svojom prejave zdôraznila význam ústavnej súdnej moci. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
Jedna z najlepších a najodolnejších
Prezidentka pripomenula, že prijatím Ústavnej listiny Československej republiky sa vo februári a marci 1920 zavŕšil proces konštituovania spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý sa začal v októbri 1918. Proces sa podľa jej slov zakončil tým najlepším možným spôsobom — prijatím základného zákona. História podľa Čaputovej potvrdila, že ústava, ktorú českí a slovenskí otcovia-zakladatelia prijali v roku 1920, bola na vtedajšie pomery jedna z najlepších a najodolnejších.
Prezidentka v Brne zdôraznila význam ústavy, uctila si Masaryka
"Som veľmi hrdá, že bola prijatá aj s podporou všetkých slovenských poslancov Národného zhromaždenia," povedala. "Aj vďaka prijatej ústave Československo v protidemokratickej smršti, ktorá na nás udrela v 30. rokoch minulého storočia, odolávalo brutálnemu náporu viac a lepšie ako iné krajiny strednej a východnej Európy," dodala.
Spomenula aj disidenta Wonku
Ústavná listina Československej republiky má podľa nej aj špeciálny význam. "Prvýkrát v dejinách ustanovila ústavný súd ako výlučnú a špecializovanú súdnu inštitúciu na kontrolu ústavnosti už vyhlásených, a teda platných zákonov," povedala. "Skutočnosť, že sa to stalo v našom spoločnom štáte, je niečo, na čo môžeme byť spoločne právom hrdí, lebo sme tým významne zasiahli do vývoja európskej a svetovej konštitucionalistiky," povedala Čaputová a pripomenula aj komplikácie, ktoré sa pri tvorbe ústavného súdu vyskytli v súvislosti s odporom niektorých poslancov.
"V období neslobody sa ústavný súd na pol storočia odmlčal. A to aj napriek skutočnosti, že podľa ústavy, ktorou sa mala riadiť Československá socialistická republika, sa s ním počítalo — ale iba na papieri," konštatovala Čaputová. Prezidentka pripomenula aj bývalého disidenta Pavla Wonku, ktorý "ako občan žiadal, aby štát rešpektoval vlastnú ústavu a zriadil ústavný súd". Až v období po novembri 1989 sa podľa Čaputovej vytvorili podmienky na to, aby ústavný súd bol naozaj tým, čím má byť — nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavnosť je podľa nej idea takého usporiadania a fungovania spoločnosti, v ktorej nielen vláda a všetky zložky štátnej moci, ale aj občania vzťahujú svoje postoje a činy k základnému zákonu štátu ako k žitému a najvyššiemu princípu.
"Je to základný fundament na to, aby ľudia rôznych názorov, rôznych politických presvedčení mohli nielen vedľa seba žiť, ale ako občania aj spolupracovať," povedala a zdôraznila, že v spoločnosti v poslednom čase chýbajú "spoločné 'zdieľané' hodnoty". "Vždy, keď počujem a vidím, že sa politické strany a politici k sebe správajú nie ako názoroví oponenti, ale ako úhlavní nepriatelia, ktorí sa usilujú o vzájomné zničenie, považujem to za symptóm, že nemajú v potrebnej úcte základný zákon štátu, v ktorom žijú a ktorý z nich robí spoluobčanov," uviedla Čaputová a takisto zdôraznila potrebu spolupráce všetkých ústavných činiteľov, štátnych orgánov, ľudí z občianskej spoločnosti, ako aj posilňovanie úcty k ústave a právnemu štátu.
Ústavné súdy sú vraj nenahraditeľné
Ústavné súdy sú podľa prezidentky "nenahraditeľné pri ochrane nezávislosti súdnej moci, čo v súčasnosti naberá na význame v našom regióne". V tejto súvislosti pripomenula problémy v justícii, ktorým čelia viaceré postkomunistické krajiny. Následkom týchto problémov je kritická miera nedôvery verejnosti.
"Veľkosť problémov v justícii podľa môjho názoru často zodpovedá nedostatočnej schopnosti sebareflexie sudcovského stavu. Ak táto schopnosť absentuje a súdna moc nie je schopná očistiť sa od nehodných sudcov, ktorých konanie je za hranicou dovoleného, priamoúmerne tomu zodpovedajú zámery mnohých politikov prevziať riešenie výlučne do svojich rúk, urobiť rázne a radikálne kroky, veľmi často ďaleko za rešpektom k nezávislosti súdnictva," povedala prezidentka a dodala, že rola ústavných súdov je aj v tomto kontexte nezastupiteľná.
Nebáť sa a nekradnúť
Čaputová si pred návštevou Brna v Hodoníne uctila aj pamiatku prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Masaryk sa narodil práve v Hodoníne 7. marca 1850. "Prezident Masaryk sa rozhodujúcou mierou pričinil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov a dlhých 17 rokov viedol fungujúci demokratický štát," napísala prezidentka na sociálnej sieti Facebook.
"Jeho vzdelanie, vedecká a pedagogická činnosť, znalosť cudzích krajín a jazykov, skúsenosti, vysoká osobná morálka a dôstojné vystupovanie sú príkladom štátnika, ktorý nadlho zostal nedosiahnuteľným vzorom," napísala a pripomenula aj Masarykovo heslo "nebáť sa a nekradnúť", ktoré podľa jej slov vyjadrovalo Masarykove myšlienky a názory.
