Rozhodli takmer tri milióny ľudí. Kde bola najvyššia účasť?

1.3.2020 17:56

Účasť v parlamentných voľbách dosiahla 65,8 %, čo predstavuje viac ako 2,9 milióna voličov. Uviedol to na tlačovej besede šéf Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Bárány. Spolu 48 925 hlasov vo voľbách bolo podľa neho odovzdaných zo zahraničia.

Rozhodli takmer tri milióny ľudí. Kde bola najvyššia účasť?
Foto: SITA/Ivan Kopčáni

Vedie Bratislavský kraj

Na voľbách sa zúčastnilo 2.916.840 zo 4.432.419 zapísaných voličov. Volebná účasť dosiahla 65,8 percenta. Najvyššia volebná účasť bola v okrese Bratislava I (78,75 percenta), naopak najnižší počet voličov zaznamenali v okrese Revúca (51,34 percenta).

Z pohľadu samosprávnych krajov bola najvyššia účasť zaznamenaná v Bratislavskom kraji (73,05), najmenej voličov prišlo k volebným schránkam v Košickom kraji, jedinom, v ktorom účasť klesla pod 60 percent (presne 58,65). Víťaz parlamentných volieb hnutie OĽANO získal najvyšší počet hlasov v okrese Skalica (38,69 percenta), Smer-SD v okrese Medzilaborce (34,22), Sme rodina v okrese Žiar nad Hronom (11,87), ĽSNS v okrese Krupina (17,03). SaS bola najúspešnejšia v okrese Bratislava I (15,03), v rovnakom okrese dosiahla najlepší výsledok strana Za ľudí (12,67).

Chcete si pozrieť viac čísiel? Ste zvedaví, ako dopadli voľby vo vašom kraji, okrese, či obci? Pozrite si na volby.ta3.com

V prípade najmenších ziskov bolo OĽANO najmenej úspešné v okrese Medzilaborce, v ktorom Matovičovci získali 15,26 percenta, Smeru sa najmenej darilo v okrese Dunajská Streda (3,92) a Sme rodina v bratislavskom Starom Meste, teda okrese Bratislava I (3,43). ĽSNS získala tak ako Smer najmenej hlasov v okrese Dunajská Streda (1,41), SaS podporilo najmenej voličov v okrese Sobrance (2,28) a Za ľudí v okrese Čadca (2,43).

Poslanci majú silnejší mandát

V porovnaní s parlamentnými voľbami v roku 2016 sa účasť zvýšila o približne šesť percentuálnych bodov. Ako povedal sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik, z hľadiska demokracie je to pozitívne, poslanci tak majú silnejší mandát. Slosiarik poznamenal, že dôvodom môže byť nadpriemerná mobilizácia Slovákov žijúcich či pracujúcich v zahraniční, a prvovoličov.

Poštou z cudziny volilo 1,67 percenta Slovákov, čo je takmer 49-tisíc voličov. Podľa Slosiarika ide o významný prírastok. Pred štyrmi rokmi obálku zo zahraničia poslalo vyše 17-tisíc voličov, čo bolo 0,65 percenta. Sociológ priblížil, že pod zvýšenú účasť sa tak mohlo podpísať to, že Slováci v zahraničí vnímali situáciu na Slovensku ako kritickú.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok