Strany prezradili, či chcú strategické podniky skupovať, alebo privatizovať
Niektoré politické strany by v prípade svojej účasti v novej vláde rady dostali sprivatizované energetické podniky naspäť do rúk štátu. Skupovanie už dávnejšie predaných akcií energetických spoločností avizujú Smer-SD, Kotlebovci-ĽSNS a SNS.
Privatizácia bola podľa niektorých chybou
Hnutie Sme Rodina by chcelo naspäť kúpiť predané akcie Západoslovenskej energetiky, Východoslovenskej energetiky a Stredoslovenskej energetiky. Naopak, doprivatizácii niektorých akcií energetických podnikov strategickým investorom by sa nebránili liberáli z SaS.
Privatizácia energetických firiem počas pravicových vlád, keď v nich štát stratil manažérsku kontrolu, bola podľa strany Smer-SD chybným a nevýhodným krokom. „Štát sa má jednoznačne snažiť tieto zlé rozhodnutia zvrátiť a využiť možnosti na opätovné získanie kontroly, aby mal priamy dosah napríklad na energetickú bezpečnosť, strategický rozvoj alebo náklady pre zraniteľných odberateľov,“ zdôraznil vedúci tlačového oddelenia strany Smer-SD Ján Mažgút s tým, že dobrým príkladom je vrátenie Slovenského plynárenského priemyslu pod úplnú kontrolu štátu.
Podľa hnutia OĽANO sa doteraz neosvedčil ani predaj majetku strategickým investorom, ani spätné odkúpenie akcií do rúk štátu. „V súčasnosti treba najmä to, aby si štát dôsledne začal uplatňovať svoje kontrolné práva v podnikoch. Hovoríme o dôslednejšom výkone akcionára,“ povedal Eduard Heger z hnutia OĽANO. ĽSNS má v otázke spätného odkúpenia akcií energetických spoločností do rúk štátu jasno. „Sme za získanie týchto spoločností naspäť do rúk štátu,“ zdôraznil podpredseda strany Martin Beluský.
Štát nie je garancia
Energetický sektor je podľa strany Za Ľudí vhodnou platformou na PPP projekt (Public-Private Partnership). „Účasť štátu v tomto biznise má svoje racionálne opodstatnenie - chrániť verejný záujem. Na druhej strane štát nie je ani prísľub ani garancia efektívneho riadenia firmy a takzvaných “nízkych cien energií“,“ povedal člen predsedníctva strany Za Ľudí Marek Antal. Štát si podľa neho môže ponechať podiely v spoločnostiach, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu. „No nesmie sa zbavovať manažérskeho vplyvu a účinnej kontroly ako to vidíme dnes, pretože ide o principiálnu zodpovednosť štátu za napĺňanie verejného záujmu,“ dodal Antal.
Koalícia PS/Spolu je za ponechanie rozhodujúceho štátneho podielu v energetických spoločnostiach, ktoré majú charakter prirodzených monopolov. Koalícia neplánuje doprivatizáciu štátnych akcií v energetických podnikoch, ale ani ich masívny spätný odkup. „V spoločnostiach, ktoré pôsobia na konkurenčnom trhu, a kde sa štátne vlastníctvo neosvedčilo, zvážime postup a rozsah privatizácie štátnych podielov. Vytvoríme nástroj, ktorý umožní štátu zasahovať do zmeny vlastníctva v strategických podnikoch, aj keď v nich štát nemá rozhodujúci podiel,“ povedal expert koalície na energetiku Karel Hirman.
Majú aj podmienky do budúcna
Pri privatizácií energetických spoločností sa podľa hnutia Sme Rodina urobili viaceré chyby. „Najväčšia chyba bola, že legislatívne prostredie na Slovensku bolo v tom čase veľmi mizerné. Predpoklad, že privatizácia vyrieši všetky problémy v energetike bol veľmi chybný,“ doplnil expert hnutia pre energetiku Michal Janíček. Hnutie je toho názoru, že energeticky strategické a monopolné podniky by mali ostať vo vlastníctve štátu. „Akcie ZSE, SSE a VSE by mal štát mať snahu získať naspäť. Do toho času by sa mal nájsť spôsob menovania zástupcov štátu do týchto firiem, ktorí by tam robili nielen v predstavenstve, respektíve dozornej rade, ale aj vo výkonných a riadiacich funkciách. Z úrovne člena dozornej rady, respektíve člena predstavenstva sa nedá riadiť firma,“ konštatoval Janíček.
V energetických spoločnostiach, ktoré pôsobia na voľnom trhu, štát podľa liberálov z SaS jednoducho nemá čo robiť. Najlepším príkladom je podľa nich 100-percentné zoštátnenie Slovenského plynárenského podniku, ktorý podľa liberálov každoročne vytvára niekoľkomiliónovú stratu. „Podobným príkladom sú aj Slovenské elektrárne, ktoré však majú všetok svoj majetok založený a preto o ich doprivatizácií je možné hovoriť až po úspešnom uvedení tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce,“ povedal podpredseda SaS a tímlíder pre energetiku Karol Galek. Čo sa týka monopolných spoločností venujúcich sa distribúcií elektriny a plynu, tam je súčasný pomer vlastníctva zo strany štátu podľa neho akceptovateľný. „Avšak podmienkou do budúcnosti by malo byť posilnenie rozhodovacích a kontrolných právomocí štátu ako majoritného vlastníka,“ doplnil Galek.
Je štát zlým hospodárom?
Národniari z SNS nad doprivatizáciou akcií v energetických spoločnostiach ani neuvažujú. Práve naopak. „Sme za postupné spätné odkúpenie podielov v slovenských energetických podnikoch,“ zdôraznil Tibor Mikuš z SNS.
Podľa strany Dobrá voľba privatizácia energetických spoločností nie je témou dňa. „Skôr je potrebné zaoberať sa vysokými cenami elektrickej energie, analyzovať súvis so štruktúrou trhu na Slovensku a prijať opatrenia na zreálnenie cien. Zároveň sa musíme veľmi vážne zaoberať znižovaním energetickej náročnosti produkcie na Slovensku a analýzou vplyvu nových technológií na výrobu a distribúciu elektrickej energie,“ povedala hovorkyňa Dobrej voľby Martina Šoltésová.
Strana Most-Híd je toho názoru, že štát nemusí byť nevyhnutne zlým hospodárom. Všetko podľa nich závisí od kvality manažérov, ktorí riadia spoločnosť. „Predaj a kúpa akcií sa deje aj v bežnom živote a každý má možnosť kúpiť si akcie tých podnikov, ktorým verí, že budú úspešné a výnosné. Zároveň prirodzené monopoly, alebo aj strategické podniky, ktoré majú významné trhové podiely na vymedzenom trhu je potrebné regulovať, aby nedochádzalo k zneužívaniu ich postavenia. Ak štát bude riadený zodpovednými politikmi a kvalitnými manažérmi, štátny rozpočet bude hospodárne a rozumne vyvážený, nebude potrebné „doprivatizovať“ energetické podniky,“ uzavrela hovorkyňa strany Klára Magdeme.