Pellegrini sa stretol so šéfom Európskej rady, témou bol i rozpočet
Slovensko chce byť pri rokovaniach o rozpočte Európskej únie na nasledujúcich sedem rokov konštruktívnym partnerom, s navrhovaným krátením eurofondov však nemôžeme súhlasiť. Vyhlásil to premiér Peter Pellegrini pracovnom obede s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Bruseli. Rokovania o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 až 2027 plánované na mimoriadnom summite 20. februára tak budú podľa premiéra komplikované.
Aj keď ambíciou Michela je podľa Pellegriniho doviesť rokovania o rozpočte k dohode, predseda vlády nevylučuje, že sa to tak skoro nepodarí. Problémom sú totiž zatiaľ diametrálne odlišné postoje krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu únie a krajín využívajúcich eurofondy, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
Stretnutie predsedu vlády Petra Pellegriniho s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom je súčasťou tohtotýždňového kola rokovaní šéfa rady ohľadom nastávajúceho viacročného finančného rámca. Po diskusii s lídrami krajín Európskej únie chce Michel predostrieť rámec pre vyjednávanie o rozpočte na pripravovanom mimoriadnom summite Európskej únie, ktorý sa má konať 20. februára. Okrem Pellegriniho sa Michel v utorok stretáva s lídrami Lotyšska, Belgicka a Talianska. Stretnutia má však naplánované počas celého týždňa.
Podľa premiéra máme záujem presadiť tri základné priority v novom rozpočte:
1. flexibilita (t.j. možnosť krajiny pružne reagovať na aktuálne potreby financovania národných a európskych politík)
2. politika súdržnosti (ako veľmi efektívny nástroj na znižovanie regionálnych rozdielov, chceme zachovať čo najviac prostriedkov)
3. spoločná poľnohospodárska politika (chceme opäť udržať výšku platieb a zmenšiť rozdiely v príspevkoch pre farmárov v rôznych častiach EÚ).
Bilaterálne rokovanie premiéra Pellegriniho so šéfom Európskej rady pritom zároveň nadväzovalo na víkendový portugalský summit Priateľov kohézie, teda krajín, ktoré čerpajú zdroje z eurofondov. Lídri týchto krajín prijali deklaráciu, v ktorej odmietajú znižovanie európskych zdrojov určených na politiku súdržnosti a žiadajú ponechať ich na úrovni predchádzajúceho rozpočtu únie na roky 2014 až 2020. Zároveň sa zhodli, že s takýmto východiskom pocestujú aj na spomínaný summit 20. februára a v rokovaniach budú postupovať jednotne.
Za znižovanie zdrojov rozpočtu sú predovšetkým čistí prispievatelia do rozpočtu Európskej únie ako sú Nemecko, Holandsko či Rakúsko. Jedným z ich argumentov je aj pomalé čerpanie eurofondov. Preto však Slovensko podľa premiéra Petra Pellegriniho žiada Európsku úniu aj o zjednodušenie postupov pri čerpaní eurofondov a taktiež o zvýšenie flexibility členských štátov pri využívaní peňazí z európskeho rozpočtu. Priestor na znižovanie rozpočtových zdrojov je podľa premiéra pri centrálne riadených programoch, ktoré riadi priamo Brusel.
