Prezradili, ktoré chovy sú najohrozenejšie vtáčou chrípkou
Na Slovensku sa vtáčia chrípka, tak ako teraz, aj v minulosti vyskytovala iba u voľne žijúceho vtáctva a v drobnochovoch hydiny v domácnostiach, kde boli sliepky infikované migrujúcimi vtákmi. A keďže práve tie sú šíriteľmi vtáčej chrípky, veľmi ohrozenými sú podľa Únie hydinárov Slovenska preto aj veľkochovy nosníc s voľným výbehom, ktoré v poslednom období propagujú najmä ochranári a zahraničné obchodné reťazce.
V SR sa vyskytla len v drobnochovoch
"V týchto chovoch prichádza ku kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom a vzniká tu nebezpečenstvo rozšírenia infekčných ochorení. Preto považujeme klietkové chovy nosníc za najbezpečnejšie," informoval v piatok na tlačovej konferencii riaditeľ ÚHS Daniel Molnár.
V posledných týždňoch bola v strednej Európe po takmer troch rokoch diagnostikovaná vtáčia chrípka. Pokiaľ v okolitých krajinách - v Poľsku a Maďarsku to bolo aj vo veľkochovoch hydiny, na území Slovenska je to rovnako ako v minulosti iba v drobnochove hydiny v domácnosti. Na prelome rokov boli v Poľsku objavené štyri ohniská vtáčej chrípky na farmách - na farme so 65 000 nosnicami a na troch farmách s 12 000, 10 000 a 21 000 kusmi moriek. V poslednom týždni boli v Maďarsku objavené dve ohniská vtáčej chrípky - na farme s 53 000 ks moriek a na farme so 115 000 ks kačíc.
Dôvody, prečo sa vtáčia chrípka v SR neobjavila doteraz vo veľkochovoch hydiny, priblížil riaditeľ ÚHS Daniel Molnár. "Až 99 % slovenských chovov hydiny je v uzatvorených halách, kde voľne žijúce vtáctvo nemá prístup, vysoký objem investícií vynaložený v nedávnom období slovenskými chovateľmi na rekonštrukciu fariem, vrátane najmodernejších ventilačných a klimatizačných zariadení, veterinárny dohľad na farmách a stály veterinárny dozor na našich bitúnkoch, chovné priestory na farmách sú po každom turnuse dôkladne vyčistené a dezinfikované, voľne žijúce vtáctvo nemá prístup ku krmivu ani napájacej vode na farmách a základné opatrenia proti vtáčej chrípke sa uplatňujú počas celého roka," vymenoval Molnár.
Slovensko je podľa ÚHS jediná krajina strednej Európy, ktorá v posledných rokoch nemala problémy s vtáčou chrípkou vo veľkochovoch hydiny, ani s inými aférami, ktoré sprevádzajú dovážanú hydinu a vajcia.
Platia prísne hygienické opatrenia
Aj napriek tomu je vtáčia chrípka podľa ÚHS nočnou morou každého chovateľa hydiny a o veľkochovoch to platí dvojnásobne. Aj preto na všetkých hydinových farmách na Slovensku platia v súčasnosti sprísnené prevádzkovo-hygienické opatrenia. "Platia mimoriadne interné veterinárne kontroly chovov, zákaz vstupu cudzích osôb vrátane áut na farmy, autá s krmivom musia prechádzať cez dezinfekčné brody, zamestnanci farmy cez rohože s dezinfekčným roztokom, aj nemrznúcim. Zamestnanci sa prezliekajú do pracovných odevov v priestoroch farmy, nie je možné striedanie obsluhy medzi jednotlivými halami, obsluhujúci personál má zákaz chovu hydiny či exotického vtáctva v domácnostiach a ani sa nemôže v takýchto priestoroch zdržiavať a na vodných plochách pri farmách spolu s poľovníkmi plašia chovatelia migrujúce vtáky," dodal Molnár.
Slovensko je podľa ÚHS jediná krajina strednej Európy, ktorá v posledných rokoch nemala problémy s vtáčou chrípkou vo veľkochovoch hydiny, ani s inými aférami, ktoré sprevádzajú dovážanú hydinu a vajcia. "Slovenskí spotrebitelia sa nemusia obávať týchto potravín slovenského pôvodu. Práve naopak, mali by sa orientovať výhradne na slovenskú produkciu. V prospech konzumácie slovenskej hydiny hovorí aj fakt, že v posledných dvoch mesiacoch roku 2019 boli na Slovensku veterinárnymi kontrolórmi stiahnuté z predaja dva nevyhovujúce výrobky kuracích pŕs, v ktorých bola zistená prítomnosť salmonely a pochádzali z Poľska," uzavrel Molnár.
Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky A (H5N8) na ľudí je podľa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nízke. Prenos však nie je vylúčený, najmä u ľudí prichádzajúcich do styku s vtákmi, domácimi alebo divo žijúcimi. Ochorenia na vtáčiu chrípku subtypom A (H5N8) neboli u ľudí v Slovenskej republike doteraz zaznamenané.
