Odborníci kritizujú prezidentku, zákon mal sceliť rozdrobenú pôdu
Stavovské a profesné organizácie kritizujú krok prezidentky, ktorá nepodpísala zákon o pozemkových úpravách. Novela mala sceliť rozdrobenú pôdu na Slovensku a pomôcť drobným vlastníkom pozemkov. Podľa Zuzany Čaputovej však môže byť v rozpore s ústavou.
Systém bŕzd a protiváh
Zamestnávateľský zväz geodézie a kartografie nesúhlasí s argumentmi prezidentky Zuzany Čaputovej, pre ktoré vrátila do parlamentu novelu zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách. Podľa ZZGK nie je novela protiústavná a jej opätovné schválenie parlamentom je dôležité pre rýchlejšie a kvalitnejšie vykonanie pozemkových úprav.
Podľa predsedu predstavenstva ZZKG Vladimíra Uhlíka prináša prezidentkou odmietnutá novela výhody pre všetky zainteresované strany. Prezidentka Čaputová nepodpísala koncom decembra túto právnu normu okrem iného aj preto, že podľa nej zhoršuje postavenie vlastníkov pozemkov, čo ZZGK odmieta. "Na základe doterajších skúseností sme presvedčení, že zákon o pozemkových úpravách obsahuje systém bŕzd a protiváh, ktorý umožňuje vlastníkom konať v projekte dostatočne autonómne a dáva im možnosť zasiahnuť do projektu formou pripomienok a námietok, ktorými je povinný zaoberať sa správny orgán i spracovateľ," povedal Uhlík.
Jednou z dôležitých zmien novely je odstránenie ustanovenia, podľa ktorého sa skončia po pozemkových úpravách existujúce nájomné vzťahy. ZZGK argumentuje tým, že toto ustanovenie malo svoj význam pri prijatí zákona v roku 2004, no v súčasnosti už nie je aktuálne. Geodeti a kartografi upozornili, že prvé výsledky tohto ustanovenia by sa dostavili najskôr po piatich rokoch, a aj to iba v približne 160 katastroch z viac ako 3550, v ktorých bude komasácia ukončená. Nájomné vzťahy by sa podľa nich mali riešiť v inom zákone a celoplošne. Nový zákon tiež umožňuje vyrovnať vlastnícke vzťahy aj k pozemkom pod stavbami v majetku obcí a vyšších územných celkov.
Rozdrobenosť parciel
Pokiaľ parlament veto neprelomí, budú podľa Uhlíka pozemkové úpravy pokračovať podľa starého zákona. Proces však bude dlhší a nedajú sa vylúčiť chyby. Novela totiž predpokladá, že štát bude kontrolovať proces pozemkových úprav odborne spôsobilými osobami.
Pozemkové úpravy by mali počas nasledujúcich 30 rokoch odstrániť rozdrobenosť vlastníctva jednotlivých parciel. Každý vlastník by po úpravách mal dostať pozemok v danom katastrálnom území bez ďalších spoluvlastníkov. "Každý malý vlastník ak prejaví záujem o to, že chce užívať svoju pôdu, tak sa snažíme vyčleniť v katastri pôdu tak, aby ju mohol okamžite po ukončení úprav užívať," povedal Uhlík. K ideálnemu stavu, v ktorom sú všetci absolútne spokojní, sa však podľa neho nie je možné dopracovať.
