Prímerie je na dosah. Líbyjskí rivali majú podpísať dohodu
Predseda líbyjskej vlády národnej jednoty Fájiz Sarrádž a jeho súper, poľný maršal Chalífa Haftar, podpíšu podľa očakávaní dohodu o prímerí v pondelok v Moskve. Oznámil to vysokopostavený líbyjský predstaviteľ.
Reakcia na výzvu Turecka a Ruska
Podpísanie dohody otvorí cestu obnoveniu politického procesu v krajine, uviedol pre líbyjskú televíziu al-Ahrár predseda Najvyššej štátnej rady Chálid al-Mišrí, ktorého inštitúcia je druhou, poradnou komorou parlamentu. Prímerie v Líbyi v reakcii na výzvy Ruska a Turecka začalo platiť v nedeľu po tom, ako s ním súhlasili aj Haftarove sily, ktoré vedú ofenzívu proti Sarrádžovej vláde v Tripolise, uznávanej Organizáciou Spojených národov.
O dobytie hlavného líbyjského mesta sa Haftar so svojimi oddielmi usiluje už od vlaňajšieho apríla. On sám podporuje konkurenčnú vládu sídliacu v Tobruku na východe Líbye. V nedeľu obe strany podľa správ prímerie dodržiavali, aj keď sa vzájomne obvinili z jeho porušovania, čo vyvolalo obavy, že stroskotá. Konflikt v severoafrickej krajine sa dostal na pokraj závažnej eskalácie, čo viedlo k medzinárodným snahám o upokojenie tamojšej situácie.
Sarrádž bol v nedeľu v Istanbule na rozhovoroch s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorý o Líbyi opätovne telefonicky hovoril aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. S tou sa telefonicky spojil tiež taliansky premiér Giuseppe Conte, ktorý telefonoval aj so Sarrádžom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Putin rokoval s Merkelovou v sobotu v Moskve.
Konferencia o Líbyi v Berlíne
V rámci tzv. berlínskeho procesu plánuje Nemecko v blízkom čase zorganizovať konferenciu o Líbyi v Berlíne, aby dostalo za jeden stôl najdôležitejších medzinárodných aktérov. Vládu sídliacu v Tripolise podporujú Turecko, Taliansko či Katar. Východná tobrucká vláda má zase podporu Egypta, Francúzska, Ruska, ale aj Jordánska, Spojených arabských emirátov a ďalších dôležitých arabských krajín.
V severoafrickej Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporila aj vojenská aliancia NATO. Povstanie v rámci tzv. arabskej jari viedlo k pádu dlhoročného režimu líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího i k jeho smrti.
