Spor sa vyostril. Diplomatov vyhlásili za personu non grata
Bolívia vyhostila veľvyslankyňu Mexika a dvoch španielskych diplomatov. Podľa bolívijskej vlády títo diplomati nerešpektovali zvrchovanosť krajiny. Diplomatické vzťahy Bolívie s Mexikom a Španielskom by ale napriek tomu mali bez prerušenia pokračovať ďalej.
Veľvyslankyňa a diplomati
Bolívijská dočasná prezidentka Jeanine Áňezová v pondelok oznámila, že jej krajina vyhostí mexickú veľvyslankyňu a dvoch španielskych diplomatov. Vyostruje sa tak diplomatický spor medzi týmito troma štátmi. Áňezová konštatovala, že jej vláda sa rozhodla vyhlásiť za personu non grata veľvyslankyňu Mexika v Bolívii Maríu Teresu Mercadovú, ako aj dvoch španielskych diplomatov vrátane konzula Álvara Fernándeza.
Bolívia obvinila členov personálu španielskeho veľvyslanectva z pokusu o infiltráciu mexickej ambasády v La Paze skupinou maskovaných mužov, ktorí z nej údajne chceli dostať bývalého poradcu bolívijského exprezidenta Eva Moralesa. Madrid takéto obvinenie ostro odmietol.
Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador v piatok vyzval novú konzervatívnu vládu Bolívie, aby rešpektovala právo Mexika udeliť na svojej ambasáde v La Paze azyl deviatim osobám. Stalo sa tak niekoľko dní po sťažnostiach Mexika, že Bolívia sprísnila kontrolu na mexickom veľvyslanectve, ktorého budovu pred týždňom obkľúčilo 150 pracovníkov bolívijských tajných služieb.
Podľa informácií mexickej vlády Bolívia vydala zatykač na najmenej štyroch ľudí, ktorí sa na mexickej ambasáde v La Paze nachádzajú s tým, že musia čeliť spravodlivosti. Mexiko na svojom veľvyslanectve poskytlo dočasný azyl Moralesovi a poskytlo útočisko aj jeho približne 30 podporovateľom.
Španieli reagovali odvetou
Aj Španielsko označilo v pondelok troch bolívijských diplomatov za nežiaduce osoby. Madrid k tomuto odvetnému opatreniu pristúpil po tom, čo Áňezová oznámila, že jej krajina vyhostí mexickú veľvyslankyňu a dvoch španielskych diplomatov.
Bolívijský exprezident odcestoval 12. novembra do Mexika po celonárodných protestoch proti údajným volebným podvodom, ktoré ho prinútili odstúpiť z funkcie. Morales 12. decembra pricestoval do Argentíny, kde mu nová ľavicová vláda prezidenta Alberta Fernándeza udelila azyl.
