Briti o Hochšíkoch: Sú zlatým štandardom nášho športu

Veľmi uvoľnení a neustále vtipkujúci boli po dvojnásobnom zisku medailí britskí vodní slalomári. Rozšafný Etienne Stott s na všetky strany sa usmievajúcim Timom Bailliem a o trochu "suchší" David Florence s Richardom Hounslowom pobláznili Britániu a rozosmutnili Slovensko. Vo familiárnej atmosfére potom rozoberali okolnosti pretekov, svoje pretekárske začiatky, trať v Lee Valley, spolunažívanie a logicky prišlo aj na tému zdolania suverénov posledných olympiád, bratov Hochschornerovcov.

"Nezávisle na tom, ako sa skončili preteky, Hochschornerovci zostávajú najväčšími postavami C2 a pravdepodobne aj celkovo nášho športu. Je neuveriteľné, čo všetko dokázali za posledné roky - za všetko hovoria tri olympijské zlatá. Sme nekonečne radi, že sme dnes triumfovali, a bola by škoda, keby ich tieto preteky demotivovali alebo rozosmutnili," odpovedal Bailley na otázku TASR, či ráta s frenetickým návratom "nasrdených" Hochschornerovcov.

Jeho kolega Stott rovnako zložil Slovákom poklonu a tvrdil, že keby sa udeľovali zlaté medaily pred pretekmi za predchádzajúce výsledky, inde než na krkoch bratov Hochschornerovcov by nemali nárok skončiť. "Ak si zoberieme napríklad posledné roky, akokoľvek sa na to budeme pozerať, zaslúžili si vyhrať dnes znovu. Ale je to šport a práve pre tieto momenty je vzrušujúci," komentoval pretekár, ktorý si aj v predolympijskej biografii uviedol medzi športových vzorov netradične aj arcirivalov - bratislavské dvojičky.

"Pozerali sme sa na nich, keď sme sa chceli naučiť lepšie pádlovať. Sú nespochybniteľným zlatým štandardom nášho športu. Sme šťastní a poctení, že sme ich dokázali zdolať dnes. Bolo to o tomto dni, a to treba akceptovať. Nebudú o nič menej rešpektovaní teraz, keď majú bronz," doplnil David Florence.
Britský dvojtriumf čakal pred OH len málokto. A pred 4 rokmi, keď Bratislavčania vyhrali najcennejší olympijský kov v Šun-ji tretíkrát, nik o tom ani rozprávať nemohol ani v teoretickej rovine.

"Chceli sme sa dostať do Pekingu a nevyšlo to. Vtedy to bolo vážne, lebo sme to chceli zabaliť.  Rozhodnutie pokračovať padlo aj v kontexte domácich hier, ktoré sú tak raz za život," objasnil Baillie. "V neposlednom rade ešte milujeme kanoistiku," doplnil svojho kolegu trefne Stott. Strieborná posádka nebola vtedy ani v tomto bode, Richard Hounslow ešte pretekal ako kajakár, jeho kolega Florence bol kanoistický singlista.

Člen striebornej olympijskej posádky Hounslow priznal, že ešte nevie, či budú ďalej pokračovať s Florenceom vo vodnoslalomárskej športovej dráhe: "Žiadne plány som nesnoval, moje plánovanie sa skončilo pri dnešnom večere." V tej chvíli ho prerušil Stott otázkou: "No a čo máš v pláne zajtra ráno?" Odpoveď: "Neviem, ale bude to späté zrejme s bolesťami hlavy..." Projekt podmanenia olympijského kanála Britmi sa teda skončil absolútnym úspechom. Výhodou bolo, že trať poznali domáci dokonale, takmer nič ich neprekvapilo.

"Každý kanál je ako veľká kniha s mnohými stranami. Keď postavia trať, je tam tých strán už len niekoľko, my sme ale mali načítanú tú hrubú knihu veľmi dobre," pomohol si prirovnaním Stott a priblížil aj čas, odkedy začali čítať s partnerom predslov knihy. "V novembri 2010 sme sa nasťahovali s Timom do domu, ktorý je od kanálu vzdialený na 5 minút. Boli to super podmienky na život, našťastie ale iba dočasné," uškrnul sa dobrou náladou prekypujúci Brit s kanadskými koreňmi.

"Strávili sme všetok možný čas spolu, pozerali sme spolu Tour de France a rozprávali sme sa o skúsenostiach na trati," priznal. Dva roky sú neporovnateľne dlhá doba oproti 10 týždňom. Za posledné dva roky takto totiž odhadol dĺžku tréningových pobytov na kanáli Pavol Hochschorner. A to zrejme nestačilo na viac, než na pár kapitol dôkladného čítania.