Môžeme stratiť kontrolu nad pitnou vodou, varujú kontrolóri NKÚ
Zákonná úprava vlastníctva a prevádzkovania vodárenskej infraštruktúry je podľa Najvyššieho kontrolného úradu z pohľadu zabezpečenia verejného záujmu nedostatočná. Súčasná podoba právneho postavenia a pôsobenia vodárenských spoločností tak môže ohroziť prístup ľudí k cenovo dostupnej pitnej vode a prípadne i strate kontroly nad vodou ako národného bohatstva.
Plnú kontrolu nemajú ani mestá
NKÚ o tom informoval na základe výsledkov kontroly pôsobenia a hospodárenia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s. (BVS) a Turčianskej vodárenskej spoločnosti, a. s. (TVS). "Cieľom transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácie bolo, aby problematiku zásobovania vodou mali pod kontrolou obce ako akcionári vodárenských spoločností, čo sa však nenapĺňa podľa pôvodného zámeru v plnej miere," uviedol NKÚ.
Pre legislatívu, ktorá dostatočne nechráni verejný záujem, podľa kontrolórov štát dnes nedokáže dostatočne kontrolovať pôsobenie vodárenských spoločností pri zabezpečovaní verejného záujmu. Ani obce a mestá, ako akcionári vodárenských spoločností, nemajú plne pod kontrolou ich hospodárenie. Zmenu vidí národná autorita pre externú kontrolu v prijatí zákonov, ktoré upravia postavenie i model hospodárenia vodárenských, ako aj iných spoločností zabezpečujúcich verejný záujem.
Najmä na príklade bratislavských vodární kontrolóri zaznamenali viaceré systémové problémy, ktoré prinášajú riziká so zmenenou vlastníckou štruktúrou vodárenských spoločností a majú negatívny dopad na ich prevádzku i hospodárenie. Súčasný systém tiež vykazuje vysokú mieru netransparentnosti a nedostatočnú kontrolu verejného záujmu v celom segmente vodárenstva. "Jednou z najväčších hrozieb pri ochrane verejného záujmu vo vodárenstve je možnosť vykonať zmenu akcionárskej štruktúry prostredníctvom zmeny stanov BVS. Po zmene prevoditeľnosti akcií by sa tak akcionármi vodární mohli stať súkromní investori," upozornil NKÚ.
Do súkromných rúk by sa akcie vodární mohli dostať aj v prípade, ak by sa akcie stali predmetom záložného práva. Kľúčovým princípom transformácie slovenského vodárenstva začiatkom 21. storočia bol podľa úradu práve prevod akcií vodárenských spoločností výlučne na miestne samosprávy, ktoré mali chrániť verejný záujem svojich občanov mať prístup k vode. Zároveň bolo zakázané verejne obchodovať s akciami, či bolo zakázané previesť výkon práv akcionára z obce na inú právnickú alebo fyzickú osobu. Toto pravidlo vyplývajúce z jedného zákona však naráža na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý obmedzenie akcionárskych práv nepripúšťa. Skutočná ochrana majetku vodární, zásobovanie vodou tak končí na obozretnosti volených predstaviteľov samosprávy.
Dcérska spoločnosť nemala oprávnenie
Toto pravidlo vyplývajúce z jedného zákona však naráža na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý obmedzenie akcionárskych práv nepripúšťa. Skutočná ochrana majetku vodární, zásobovanie vodou tak končí na obozretnosti volených predstaviteľov samosprávy. "Obozretnosť zástupcov miestnej samosprávy v orgánoch vodárenských spoločností je limitovaná okrem iného zákonom o obecnom zriadení, ktorý delí právomoci medzi štatutára obce a kolektívny orgán, zastupiteľstvo," podotkol NKÚ.
Tento princíp bol podľa neho porušený v prípade Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, keď zástupca hlavného mesta hlasoval v orgánoch spoločnosti o zmene majetkových pomerov bez predchádzajúceho súhlasu poslancov bratislavského zastupiteľstva. "Týmto krokom mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu a preto úrad odstúpi svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní. Následné uzatvorenie rámcovej zmluvy medzi BVS a jej dcérskou spoločnosťou Infra Services, a. s., ako aj získanie 49-percentného podielu súkromných investorov v tejto dcérskej spoločnosti bolo ekonomicky nevýhodné a v rozpore so zákonom," tvrdí NKÚ.
Okrem straty riadiaceho vplyvu BVS v dcérskej spoločnosti úrad poukázal aj na fakt, že BVS preniesla prevádzkovú činnosť na dcérsku spoločnosť, ktorá nemala potrebné oprávnenie na prevádzkovanie verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. O nevýhodnosti rámcovej zmluvy pre BVS podľa kontrolórov vypovedá to, že ziskové činnosti spojené s vodárenskou infraštruktúrou zabezpečujú dcérske spoločnosti a veľká časť zisku nekončí na účtoch akcionárov BVS, ale súkromných akcionárov dcérskej spoločnosti.
Nezverejňovala dodatky ani faktúry
"Jednou z kľúčových úloh BVS je zabezpečiť funkčnosť a spoľahlivosť existujúcej vodovodnej infraštruktúry i budovanie nových sietí," uviedol NKÚ s tým, že investičný dlh je takmer 600 miliónov eur potrebných na obnovu a dobudovanie širšej bratislavskej vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry. "Z tejto sumy si rekonštrukcie vyžiadajú bezmála 270 miliónov eur a do investícií by malo smerovať viac ako 300 miliónov eur. Napriek tejto kritickej situácii, výraznému investičnému dlhu boli v rokoch 2015 až 2017 vyplácané dividendy," upozornil úrad. Kontroly z nedávnej minulosti preukázali, že spoločnosti obchádzajú najmä zákon o verejnom obstarávaní či zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
BVS podľa NKÚ v rozpore so zákonom nezverejňovala napríklad dodatky k rámcovej zmluve či objednávky a faktúry. Ako príklad netransparentného či nehospodárneho konania môže podľa úradu slúžiť údržba trávnatého porastu, kde Infra Services za dva roky fakturovala BVS viac ako 600.000 eur, dvakrát vyššiu sumu ako bola vysúťažená. Druhým príkladom môže byť oblasť externých právnych služieb. "BVS mala v kontrolovanom období uzatvorené tri zmluvy, pričom výrazná časť nákladov, viac ako 1,8 milióna eur bola vyplatená spoločnosti AK Rostar - Slovakia," poznamenal úrad s tým, že zmluvy s uvedenou spoločnosťou neboli zverejnené v súlade so zákonom a preplácané faktúry neobsahovali akceptačné, preberacie protokoly.
NKÚ odporúča vláde prijatie legislatívy, ktorá by jednoznačne a komplexne určila podmienky pre výkon činností vo verejnom záujme. Zákonné úpravy by mali, napríklad, stanoviť, že vlastníkom verejných vodovodov a kanalizácií môže byť len spoločnosť z verejného sektora a tiež jednoznačne určiť, kto je povinný a oprávnený vykonávať údržbu vodárenskej infraštruktúry. Obchodný zákonník by mal definovať pôsobnosť obchodných spoločností, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme. NKÚ vláde tiež odporúča, aby Ministerstvo životného prostredia predkladalo každoročne parlamentu a vláde správu o stave vodného hospodárstva s dôrazom na hospodárenie vodárenských spoločností. Na základe závažnosti kontrolných zistení bude NKÚ pokračovať v tematických kontrolných akciách vodárenských spoločností, ale aj ochrany či kvality vody.