Kým časť sveta hladuje, EÚ plytvá vo veľkom. Ako je na tom SR?
Kým viac ako desatina ľudí vo svete hladuje, v Európskej únii končí v koši okolo 89 miliónov ton potravín ročne. Znamená to, že každý občan Únie vyhodí štyri jedlá týždenne, a to napriek tomu, že za ne utráca značnú časť príjmu. Jednou z príčin tohto stavu je nadmerné nakupovanie potravín, ktoré nestíha zjesť, čo sa deje aj teraz, pred sviatkami.
19% z mesačného príjmu
"Keď sme sa pozreli na platby kartou našich klientov, ktoré zrealizovali od januára do októbra tohto roka, zistili sme, že mesačne „prejedli“ v priemere 15 miliónov eur. Najviac transakcií a najväčšie objemy platieb každoročne evidujeme v decembri. Naopak, v obchodoch s potravinami míňame najmenej v prvých dvoch mesiacoch roka. Najviac transakcií mesačne tu zrealizujú ľudia nad 50 rokov. Vedie Nitriansky kraj, nasleduje Košický a Bratislavský," uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Potraviny patria spolu s bývaním medzi najnákladnejšie položky, ktoré ľuďom odkroja najväčšiu časť príjmu. V priemere je to až 19 % z mesačného zárobku. A to je približne toľko, koľko sa platí za bývanie, elektrinu, vodu, plyn a ďalšie služby vzťahujúce sa na bývanie.
"Odhady potravinového odpadu v číslach sa u nás pohybujú od 35 do 168 kilogramov na osobu ročne. Slovensko teda určite nepatrí medzi uvedomelé krajiny riešiace tento problém. Napríklad v severských krajinách, predovšetkým v Dánsku, je táto téma denne diskutovaná v médiách a v spoločnosti. Považujú ju za vážny problém, ktorý sa snažia riešiť," hovorí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food a dodáva, že za posledných 5 rokov sa v spomínanom Dánsku podarilo znížiť potravinový odpad o 25 %.
Vyhadzujeme aj varené jedlo
Podľa údajov OZ Free Food sa najviac plytvá ovocím, zeleninou a pečivom. Problémom býva aj varené jedlo, keďže domácnosti zvyknú variť vo veľkom, ale potom nechcú jesť tri dni po sebe to isté. Priznávajú sa k tomu najmä ľudia vo veku 19 až 40 rokov.
"Zaujímavé je, že plytvanie narastá s narastajúcim vzdelaním. Je preto nevyhnutné, aby u každého z nás, v našej vlastnej kuchyni a chladničke, nastala zmena postoja k jedlu. Začnime sa správať k potravinám zodpovedne. Nákupy si plánujme. Ak nie sme plánovači, nakupujme častejšie, ale menej, len to, čo zjeme v daný deň. Do obchodu odporúčam chodiť s nákupným zoznamom. Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať, dajte dopredu, premyslite si, aké jedlo z nich pripravíte. Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Nevyhadzujte, s jedlom, ktoré nevládzete zjesť, sa dá naložiť aj inak - mrazenie, blanšírovanie, fermentovanie či zaváranie," radí Kolarik.
