Vyšší bankový odvod môže ohroziť stabilitu SR, varuje ECB
Európska centrálna banka zhodnotila návrh na zvýšenie bankového odvodu, o ktorom by slovenský parlament mal rokovať už v stredu.
Jeho výška sa má zdvojnásobiť
Podľa ECB môže jeho navrhované zvýšenie ohroziť finančnú stabilitu na Slovensku. Môže totiž "disproporčne" znížiť ziskovosť bankového systému, čo bude mať "negatívne dôsledky na internú tvorbu kapitálu a úverovanie". "Odstránenie časového ohraničenia odvodu môže mať procyklické dôsledky, keďže banky môžu platiť odvod aj v obdobiach nepriaznivej makroekonomickej situácie," uviedla vo svojom hodnotení podpísanom šéfkou banky Christinou Lagardeovou.
ECB preto odporúča, aby návrh sprevádzala analýza vplyvov, ktorá by detailne zhodnotila benefity navrhovaných zmien. Návrh by mal podľa centrálnej banky zachovať primerané časové ohraničenie platnosti odvodu v súlade so zhodnotením jeho dopadu, aby sa znížila nejasnosť týkajúca sa všeobecného vplyvu odvodu v budúcnosti.
Parlament má o zvýšení bankového odvodu rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Minulý utorok 19. novembra to odporučil parlamentný finančný výbor. Odvod majú banky na Slovensku platiť aj naďalej a od budúceho roka sa jeho výška má zdvojnásobiť. V súčasnosti platia banky v SR odvod vo výške 0,2 % z hodnoty svojich pasív vykazovaných v súvahe, znížených o niektoré položky. Tento osobitný odvod však mal prestať platiť po roku 2020. Po novom má fungovať aj naďalej a od budúceho roka sa má zvýšiť na 0,4 %. V roku 2020 by tak banky mali zaplatiť do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac.
Na riziká upozornila aj NBS
Bankový odvod platí na Slovensku od roku 2012 a bol zavedený na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív. Na riziká zvýšenia bankového odvodu upozornila aj Národná banka Slovenska, podľa ktorej zasiahne ziskovosť celého bankového sektora. NBS vyčíslila, že kým súčasný 0,2-percentný odvod tvoril približne 16 % zo zisku bánk v roku 2018, zvýšený 0,4-percentný odvod by predstavoval až 33-percentný podiel. V prípade poklesu zisku v krízových rokoch môže odvod tvoriť podstatnú časť zisku.
Proti návrhu sa od začiatku stavia Slovenská banková asociácia, ktorá upozorňuje na ohrozenie stability bankového sektora. Hoci podľa asociácie patrí sektor medzi najstabilnejšie v EÚ, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku.
Zmeny v odvode obhajuje minister financií Ladislav Kamenický. "Banky napriek zavedeniu bankového odvodu každoročne zvyšujú zisky. Ziskovosť bánk na Slovensku je na úrovni toho, čo je priemer Európskej únie. Osobne som presvedčený, že odvod nemôže narušiť stabilitu finančného systému," vyhlásil Kamenický v pondelok 25. novembra.
