Rozpočet má mnohé riziká. NKÚ sa obáva i pomalého rastu
Najvyšší kontrolný úrad hodnotí návrh štátneho rozpočtu na rok 2020 pesimisticky. Riziká vidí v oblasti daňových príjmov. Viaceré legislatívne zmeny, ktoré nie sú v rozpočte vyčíslené, totiž podľa úradu znížia príjmy ešte viac, ako sa uvádza v návrhu. Množstvo rizík vníma aj vo výdavkoch. NKÚ zaslal svoje stanovisko aj parlamentu.
Výdavky prevýšia príjmy
Predseda úradu Karol Mitrík predloží stanovisko k návrhu rozpočtu aj parlamentnému finančnému výboru. Výdavková oblasť rozpočtu podľa NKÚ nie je podložená analýzami zdôvodňujúcimi potreby a účel použitia. "Problémom môže byť krytie výdavkov spojených s dôchodkami, oddlžovaním univerzitných i fakultných nemocníc, ale aj nákladmi na nevyhnutnú rekonštrukciu havarijných úsekov hlavných cestných ťahov, či aktívnou podporou vzdelávania a výskumu," podotkol úrad.
V roku 2020 bude musieť vláda podľa NKÚ pozorne sledovať čerpanie európskych fondov, keďže z jedenástich operačných programov pre roky 2014 – 2020 bolo doposiaľ vyčerpaných len 3,5 miliardy eur, čo je štvrtina zo všetkých zdrojov alokovaných Európskou úniou pre SR.
Úrad konštatuje, že štát a inštitúcie verejnej správy budú v roku 2020 hospodáriť so sumou 38,866 miliardy eur, čo je takmer o 1,65 miliardy eur vyššia suma ako v roku 2019. Výdavky verejných inštitúcií prevýšia ich príjmy a hrubý dlh sa tak zvýši o 800 miliónov eur na 45,9 miliardy eur. "Tento očakávaný vývoj povedie k medziročnému poklesu verejného dlhu, bude atakovať úroveň 46,8 % HDP a udrží sa pod dolným sankčným pásmom dlhovej brzdy," dodal úrad.
Upozornili na transparentnosť
NKÚ zároveň upozorňuje na potrebu transparentnejšieho štátneho rozpočtu, ktorý na základe analýz jasne definuje priority štátu. Podľa úradu musí ponúkať pohľad na to, akú skutočnú pridanú hodnotu v sebe jednotlivé čísla skrývajú, do akých prioritných oblastí verejných politík tečú verejné a európske zdroje. Zdôraznil potrebu dodržiavania pravidiel programového rozpočtu, ktoré vychádzajú z merateľných ukazovateľov, dlhodobých stratégií a analýz.
Viazanie verejných financií na merateľné ukazovatele, národné či medzinárodné strategické ciele je podľa NKÚ vysoko formálne. Vyzýva preto zodpovedné ministerstvá na posilnenie tohto rozpočtového nástroja aj na zodpovedné plánovanie a dodržiavanie plánov. Stanovisko NKÚ okrem iného poukazuje na riziká financovania deklarovaných priorít, ku ktorým patrí aj vzdelávanie.
"Toto odvetvie sa dlhodobo borí s viacerými problémami, pričom medzi ich príčiny možno zaradiť poddimenzované financovanie, ale aj medzery v efektívnosti manažovania. S manažmentom školstva súvisí aj diskutovaný, no doteraz neriešený problém racionalizácie siete škôl," uviedol úrad. Súčasne dodal, že v roku 2020 sa podpora vzdelávania dostane na úroveň 4,2 % z HDP, čo je rovnaká hodnota, ako bola ešte v roku 2010. Slovensko sa tak dostáva pod priemer EÚ, ktorý bol v roku 2017 na úrovni 4,6 %.
Zefektívnenie v zdravotníctve i hospodárstve
V oblasti zdravotníctva vidí úrad priestor na zefektívnenie napríklad v liekovej politike a ambulantnej starostlivosti. V ambulantnej starostlivosti rast hodnoty za peniaze podľa NKÚ brzdí podhodnotená primárna starostlivosť, ktorá sa prejavuje nízkymi počtami a vysokým priemerným vekom všeobecných lekárov. "Zostavovanie rozpočtu verejného zdravotného poistenia prebiehalo už podľa nového zákona o zdravotnom poistení. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že kým príjmy zdravotného poistenia od ekonomicky aktívneho obyvateľstva rastú medziročne od roku 2013, poistné za poistencov štátu stagnuje. V porovnaní s očakávanou skutočnosťou na rok 2019 platba za poistencov štátu dokonca klesá," podotkol úrad.
Slovenské hospodárstvo navyše podľa predsedu NKÚ do veľkej miery ovplyvňuje vonkajšie prostredie. Upozornil, že z toho dôvodu napríklad spomalenie nemeckého hospodárstva, pretrvávajúce obchodné spory medzi USA a Čínou môžu negatívne ovplyvniť vývoj štátneho rozpočtu, pričom toto riziko je možné znížiť podporou domáceho priemyslu. "Takýto nástroj štátu však v návrhu rozpočtu pre budúci rok chýba," podotkol Mitrík.
Podľa jeho slov sa dá očakávať, že problémy na európskych aj svetových trhoch sa premietnu do spomalenia rastu slovenskej ekonomiky. Predpokladá sa, že domáci rast sa dostane len mierne nad 2 % HDP a rizikom pre verejný rozpočet je tiež stagnácia na slovenskom trhu práce. "Tieto negatíva sa v konečnom dôsledku môžu premietnuť do vyššieho schodku štátneho rozpočtu, ktorý je dnes rezortom financií odhadovaný na úrovni 0,49 % HDP," zdôraznil predseda NKÚ.
