V EÚ máme jednu z najnižších minimálnych miezd, píšu štúdie
Slovensko patrí k druhej skupine krajín, v ktorých sa minimálna hodinová mzda pohybuje v rozmedzí 2,50 až 5 eur. Na Slovensku je to 2,99 eura, v susednom Česku o čosi viac, a to 3,10 eura. Do rovnakej skupiny patrí väčšina východoeurópskych krajín.
Lepší sú nielen Česi, ale aj Slovinci
Zo západoeurópskych krajín sa tam zaradilo len Portugalsko s výškou hodinovej minimálnej mzdy na úrovni 3,94 eura. Vyplýva to z tohtoročného vydania štúdie Prosperity Report, ktorú spracoval britský Legatum Institute v spolupráci s bankovou skupinou Erste.
"Tridsať rokov demokracie výrazne posilnilo prosperitu Česka i celého regiónu strednej a východnej Európy. Stále sa však nedarí dohnať západnú Európu čo do výšky platov. Priemerná výška miezd dosahuje iba 25 - 40 % miezd vyplácaných v Nemecku," povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Z postkomunistických krajín sú oproti Slovensku lepší v platoch nielen Česi, ale aj Slovinci, kde minimálna hodinová mzda dosahuje úroveň 5 eur a rovnako tak aj v Litve. Nemci majú garantovanú minimálnu hodinovú mzdu na úrovni 9,19 eura, Francúzi 10,03 eura a Rakúšania 18 eur. Vôbec najbohatší sú podľa tohto ukazovateľa Fíni, ktorí za hodinu zarobia minimálne 22 eur.
Najnižšia je v Bulharsku
Podľa analytičky minimálna mzda v krajinách Únie, ktoré majú zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu, sa pohybuje medzi 286 až 2071 eur v hrubom. Najnižšiu 'minimálku' poberajú ľudia v Bulharsku, najviac v Luxembursku. Bulhari, ktorí poberajú minimálku, tak na hodinu dostanú 1,62 eura, kým Luxemburčania za odpracovanú hodinu uvidia na výplatnej páske takmer 12 eur. Na Slovensku poberá minimálnu mzdu 4 % Slovákov, čo predstavuje približne 217.000 ľudí. Aktuálne je minimálna mzda na úrovni 520 eur v hrubom, čo predstavuje v čistom 430 eur. Minimálnu mzdu poberá viac žien ako mužov. Aktuálne je z poberajúcich minimálku až 70 % žien.
Pri pohľade na výkonnosť postkomunistických ekonomík, v porovnaní so západoeurópskymi štátmi za ostatné roky vzrástla. Kým v roku 1995 dosahovala produkcia na obyvateľa necelých 30 % priemeru západnej Európy, vlani už presiahla 50 %. Ešte rýchlejšie doháňal "východný blok" západoeurópske krajiny v ukazovateli celkovej prosperity, ktorý okrem ekonomických výkonnostných ukazovateľov zahŕňa aj oblasti ako zdravotníctvo, vzdelanie, životné prostredie či bezpečnosť daných krajín. Prosperita strednej a východnej Európy sa po 30 rokoch demokratického vývoja vyšplhala na 87 % prosperity západnej Európy
