V jednote je sila! Heslá a letáky šírili študenti, skúšala to aj ŠtB
Najobľúbenejšie heslá manifestácií, ktoré odštartoval 17. november, boli: "To je ono!, V jednote je sila!, Nechceme násilie!, či Pravda zvíťazí!" Občas sa oživovali letáky a heslá z Pražskej jari v rokov 1968, či z prvých mesiacov po invázii sovietskych a ostatných spojeneckých vojsk.
Letáky a antiletáky
Jedným z takýchto recyklovaných hesiel je napríklad heslo zo seriálu Dita, ktorý v humoristickom časopise písal a kreslil Viktor Kubal: "Umenie, ktoré sa u nás ešte neudomácnilo, je umenie odstúpiť." Na letákoch sa objavoval aj motív samotných číslic 68 a 89, alebo tiež heslo: "Slobodu si zaslúži len ten, kto o ňu bojuje."
Obľúbené heslo, či už na plagátoch alebo na demonštráciách, bolo zvolanie: "K lopate!". Keďže komunisti radi trestali svojich oponentov tým, že ich pripravili o kvalifikované zamestnanie a poslali ich manuálne pracovať, bol to istý druh odplaty – volať napríklad "Jakeš k lopate", alebo "ŠtB k lopate!"
Antiletáky sa pokúšala tvoriť aj Štátna bezpečnosť. Prináša o tom svedectvo publikácia November očami ŠtB a ulice. Jeden z nich obsahoval návrhy hesiel proti organizátorom protestov: "Valutoví milionári – spojte sa proti robotníkom! Národní umelci – vráťte národu honoráre! Kňažko priznaj sa – koľko ti sľúbili? Prestavbou za farskú republiku – Huráááá! Budaj, kto si – kurič alebo podkurovač? Študenti – už to nie je ani o vás, ani pre vás. Tisíc tvárí pre Labudu. Robotníci – je to ono? Vráťte Havlovi Lucerna bar. Chudík zalez – kapitán Dabač sa vracia. Žime ako Krónerová – zo vzduchu!"
Antileták sa končil slovami: "Telefonujte do rozhlasu, televízie a koordinačným výborom. Žiadajte vlastné odpovede – premôžte svrbenie dlaní. Ani my nechceme žiadne násilie."
Zverejnené honoráre
V Prahe sa šíril leták tzv. "Nezávislej robotníckej mládeže". List sa obracal na študentov s výzvou, aby zhodnotili, čo dosiaľ urobili pre vlasť, čo chcú urobiť a aby uvážili, komu prospieva ich konanie. List bol zameraný proti "študentskému monológu".
Na inom letáku ŠtB boli rovno zverejnené sumy honorárov vyplatených spevákom, skladateľom a hercom za rok 1988 - samozrejme tým, ktorí sa pripojili k novembrovým protestom, napr. Ladislav Chudík, Marián Labuda, Michael Kocáb, Petr Janda, Karel Svoboda, Milan Kňažko, Ladislav Smoljak, Zdeněk Svěrák a mnohí ďalší vrátane Karla Gotta. V niektorých prípadoch, keď išlo o niekoľkomiliónové čiastky, aj za posledných desať rokov. Názov znel: "Trpíme v nedemokratickej a totalitnej spoločnosti, ktorá nám v roku 1988 dala tieto honoráre a zárobky."
"Protirevolučné" akcie však nezaznamenali úspech a sympatie s aktérmi protestov, aktivistami, študentmi i hercami narastali podobne ako počet ľudí na zhromaždeniach. Obľúbenými symbolmi Nežnej revolúcie sa veľmi rýchlo stali trikolóra, logo Verejnosti proti násiliu, alebo aj čiapka, ktorú nosil Ján Budaj a nazvala sa podľa neho "budajka". S revolučnými mítingami sa nerozlučne spája aj pokyn: "Utvorte koridor!", ktorý vyslovoval z pódia Milan Kňažko v prípadoch, keď niekomu v dave prišlo zle a musela sa k nemu predrať lekárska pomoc.
