Aby mohol prísť 17. november, museli sa odohrať tieto udalosti

15. január
V Prahe sa začal tzv. Palachov týždeň, keďže uplynulo 20 rokov, odkedy sa na protest proti okupácii Československa sovietskymi vojskami upálil študent Jan Palach. Prvá spomienková akcia sa konala v nedeľu 15. januára, rozohnali ju vodné delá, 117 ľudí bolo zadržaných. V pondelok sa protestujúci zišli na Václavskom námestí opäť. Akcia sa konala aj 18. januára bez zásahu polície, o deň neskôr proti 5000 zhromaždeným občanom štátne orgány tvrdo zakročili, 14 ľudí bolo zranených a 280 zadržaných, medzi nimi aj Václav Havel.

17. február
Slovenská národná rada prijala zákonné opatrenie, podľa ktorého bolo možné trestne stíhať občana za účasť na nepovolenom zhromaždení.

17. a 26. apríl
Maďarská televízia odvysielala rozsiahle interview s mužom Pražskej jari 1968 Alexandrom Dubčekom, ktorý odvtedy žil v ústraní. Dubček v rozhovore obhajoval politiku socializmu s ľudskou tvárou a perestrojku.

7. máj
Na Bradle sa stretli slovenskí aktivisti Hnutia za občiansku slobodu, aby si uctili pamiatku Milana Rastislava Štefánika. Na zhromaždení sa zúčastnilo asi 2000 ľudí. Ján Čarnogurský na ňom žiadal úplnú rehabilitáciu Štefánika a vrátenie slovenských národných symbolov.

17. máj
Z pražskej väznice na Pankráci bol prepustený Václav Havel. Narastajúca angažovanosť občanov a ochota vyjadriť verejne svoje postoje inšpirovala predstaviteľov disentu k sformulovaniu novej petície. Mala odkazovať na manifest 2000 slov z roku 1968. Autorom textu, ktorý dostal názov Několik vět, bol scenárista Jiří Křižan.

10. jún
V Bratislave na hudobnom festivale Bratislavská lýra vystúpila americká speváčka Joan Baez. Z javiska pozdravila Václava Havla a vyjadrila podporu jemu aj ostatným signatárom Charty 77. Keď chcela na pódium pozvať pesničkára Ivana Hoffmana, organizátori jej vypli mikrofón.

Jún
Rockový hudobník Michael Kocáb počas priameho televízneho prenosu z hudobného festivalu Děčínská Kotva predniesol v živom vysielaní známy výrok: "Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži, preto by sme sa mali zasadiť o ekonomickú, kultúrnu a duchovnú obnovu a hlavne o navrátenie stratených občianskych práv a slobôd."

29. jún
Text petície Několik vět zverejnili rozhlasové stanice BBC, Hlas Ameriky a Slobodná Európa. Okamžite pod ním začali pribúdať podpisy. Vyhlásenie podporili disidenti Alexandr Vondra, Stanislav Devátý, Jiří Dienstbier, Václav Benda, Václav Malý, Věnek Šilhán, Petr Uhl, Ludvík Vaculík, Ján Čarnogurský, Jiří Šabata, ale tiež známe osobnosti Jiří Bartoška, Vladimír Merta, Dana Kolářová, Bolek Polívka, Michael Kocáb, Hana Zagorová, Josef Kemr či Jiří Suchý. Proti petícii ihneď vyšiel v komunistickej tlači článok "Kdo seje vítr".

17. júl
Počas návštevy Západočeského kraja sa najvyšší komunistickí predstavitelia stretli s miestnymi funkcionármi v Kultúrnom dome v Červenom Hrádku, ktorý je súčasťou Plzne. Na verejnosť unikol zo schôdze prejav generálneho tajomníka Miloša Jakeša, pričom niektoré jeho časti zľudoveli: "No tak řekněme paní Zagorová, je to milá holka, všechno, no ale ona už tři roky po sobě bere 600-tisíc každý rok." Alebo: "...a ne prostě, aby my jsme tam byli sami jak kůl v plotě."

24. júl
Do Bratislavy prišli poslanci demokratizovaného poľského parlamentu Adam Michnik, Zbygniew Janas a Jan Lipinski. Navštívili Alexandra Dubčeka a Miroslava Kusého. Počas stretnutí spomenuli, že invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968 nebola potrebná a celý tento akt by sa mal prehodnotiť.

14. august
Členovia tzv. Bratislavskej päťky boli pred výročím okupácie v roku 1968 uväznení. Bratislavskú päťku tvorili popredný katolícky aktivista a právnik Ján Čarnogurský, bývalý člen KSČ a signatár Charty 77 Miroslav Kusý, disidentka a spisovateľka Hana Ponická, katolícky publicista a tajný spravodajca Hlasu Ameriky Anton Selecký a lekár Vladimír Maňák.

August
Na Hrádečku vo svojom sídle Václav Havel rokoval s hudobníkom Michaelom Kocábom a textárom Michalom Horáčkom, ktorí v priebehu roka založili iniciatívu Most. Išlo o projekt, ktorý mal za rokovací stôl dostať predstaviteľov komunistického jadra a disentu. V priebehu septembra bol s iniciatívou oboznámený vtedajší premiér Ladislav Adamec.

30. september
Nielen cez Maďarsko a Rakúsko, ale aj cez Československo a cez Prahu utekali tisícky občanov Nemeckej demokratickej republiky na Západ. Tisícky utečencov sa usídlili na pôde pražského veľvyslanectva NSR, situácia sa blížila k humanitárnej katastrofe. Hans Dietrich Genscher, minister zahraničných vecí NSR, im oznámil z balkóna Lobkovického paláca, že majú otvorenú cestu na západ. Odcestovali do "západného Nemecka" v mimoriadnych vlakoch. V Prahe ostalo množstvo prázdnych opustených Trabantov.

28. október
V centre Prahy sa konala nepovolená demonštrácia pri príležitosti výročia vzniku ČSR v roku 1918. Polícia proti nej zasiahla. Po demonštrácii predviedli na oddelenie Verejnej bezpečnosti 359 občanov.

14. november
Do Prahy prišla delegácia zástupcov KGB na čele s jej podpredsedom generálom Gruškom. V Bratislave v Justičnom paláci sa konal súdny proces proti členom bratislavskej päťky. Súd oslobodil spod obžaloby Ponickú, Seleckého a Maňáka, Kusému vymeral trest 8 mesiacov podmienečne. Proces proti Jánovi Čarnogurskému pokračoval.

16. november
Slovenskí vysokoškoláci zorganizovali pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva v Bratislave demonštráciu. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva predstaviteľom vtedajšej moci na Slovensku.