Smrť Amerike, skandoval dav pri demonštrácii v Teheráne
Vzťahy medzi Iránom a Spojenými štátmi sú na bode mrazu už štyri desaťročia. Udalosti, ktoré viedli k prerušeniu diplomatických stykov za začali 4. septembera 1979. Iránski študenti 444 dní zadržiavali zamestnancov amerického veľvyslanectva v Teheráne, aby podporili islamskú revolúciu na čele s Ajatolláhom Chomejním. Stúpenci iránskeho režimu pripomenuli demonštráciou v centre Teheránu. Dav skandoval heslo "Smrť Amerike."
Tisíce Iráncov skandovali v pondelok pred budovou bývalého veľvyslanectva USA v Teheráne "smrť Amerike", aby si tak pripomenuli 40. výročie jeho obsadenia rozvášnenými iránskymi študentmi. Na záberoch, ktoré zverejnila iránska štátna televízia, bolo vidieť, ako sa zástupy demonštrantov zhromažďovali v uliciach neďaleko bývalého veľvyslanectva. To dostalo v Iráne po islamskej revolúcii z roku 1979 prezývku "špiónska nora".
Podobné pochody a demonštrácie sa v súvislosti s výročím podľa štátnych médií konali na viac ako 1000 miestach po celej krajine. Iránsky parlament medzitým prijal v prvom čítaní návrh zákona, na základe ktorého by školské učebnice mali povinne informovať o "amerických zločinoch".
Radikálni islamistickí študenti obsadili americké veľvyslanectvo v Teheráne v roku 1979, krátko po zvrhnutí Washingtonom podporovaného šacha Mohammada Rezu Pahlavího. V rámci 444 dní trvajúcej rukojemníckej krízy zadržiavali študenti 52 Američanov. Vzťahy oboch štátov zostávajú odvtedy napäté. Od mája 2018, keď americký prezident Donald Trump jednostranne odstúpil od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom, sa napätie medzi Washingtonom a Teheránom neustále ešte viac zvyšuje. USA odvtedy uplatňujú politiku "maximálneho tlaku" na Teherán, ktorý zasa postupne ruší svoje záväzky vyplývajúce z dohody.
