Na hroboch sa jedlo a pilo. Kvety sa začali nosiť len nedávno
Výzdoba hrobov je pomerne novou záležitosťou. Cirkev síce pripomínala ľuďom, aby si udržiavali hroby už aj v minulosti, išlo však prevažne o hroby obrastené machom, vyzdobené len čečinou či vetvičkami. Kvety sa začali na hroby dávať až v druhej polovici 19. storočia, v mnohých regiónoch až v 20. storočí. Povedala to Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.
Hroby si budovali zaživa
"Za socializmu bol pomerne rozšírený trend, prevažne na východnom Slovensku, budovať si hroby už zaživa. Súviselo to aj s tým, že ľudia nemohli investovať do niečoho iného. Investovalo sa tak len do domov a potom týchto hrobiek, dá sa povedať akoby posmrtných domov," vysvetlila Beňušková. Hroby si tak ľudia dali napríklad vybetónovať a navštevovali ich už aj zaživa.
Pre oblasť severovýchodného Slovenska, kde je veľká koncentrácia pravoslávnych veriacich, bola zasa podľa Beňuškovej typická tradícia stretávať sa na hroboch rodinných príslušníkov so známymi. „Cez Dušičky, ale aj na výročie zosnulého a ďalšie sviatky, prišli príbuzní trošku skonzumovať niečo nad hrob, popiť si a pospomínať,“ povedala.
Svet živých a svet mŕtvych
Špecifickú formu výzdoby hrobov bolo možné na konci 20. storočia nájsť napríklad v Liptovských Sliačoch. Na hroby sa nosili veľké vence v tvare srdca, kruhu alebo oválu. „Boli zdobené voskovaným papierom alebo látkou, a vence takto vyzdobené zostávali na hroboch až do Veľkej noci, pretože ich zasypal sneh, ktorý sa roztopil práve až okolo Veľkej noci,“ uviedla Beňušková.
Tematickú výzdobu hrobov je v dnešnej dobe možné vidieť v mnohých častiach Slovenska. „Napríklad na Vianoce sa dávajú ihličnaté vetvičky, na Veľkú noc vajíčka a vŕbové prútiky. Takýmto spôsobom sa prepája svet živých so svetom mŕtvych,“ doplnila Beňušková.
