Čo má Rusko s Afrikou? Kalašnikov sa tam dostal aj na vlajky
Po takmer troch desaťročiach sa Moskva vracia do Afriky. Aby Vladimir Putin demonštroval túto ambíciu pred západnými krajinami a pred Čínou, predsedal prvému veľkému summitu s africkými lídrami v Soči. Čo všetko spája Rusko a Afriku?
Ruská Univerzita priateľstva národov
Rusko rozhodne nebolo koloniálnou veľmocou, s Afrikou ho však spája vzťah, ktorý siaha až k Alexandrovi Puškinovi. Uctievaný básnik, ktorý zušľachtil ruský jazyk a literatúru, mal afrického prastarého otca, Abrama Petroviča Hannibala, ktorého ešte v detstve predali do Ruska ako otroka, ale obľúbil si ho cár Peter Veľký a nakoniec to v ruskej armáde dotiahol až na generála.
Slávna ruská útočná puška AK-47, kalašnikov, sa dostala dokonca aj na vlajku Mozambiku. Od konca vojny až do polovice 70. rokov zohral Sovietsky zväz kľúčovú úlohu pri dekolonizácii mnohých afrických krajín a poskytoval im pritom vojenskú aj finančnú podporu v mene boja proti imperializmu.
Bývalí prezidenti Južnej Afriky a Angoly Thabo Mbeki a José Eduardo dos Santos patrili k približne 20 000 absolventom Moskovskej univerzity Patrice Lumumbu, premenovanej na Univerzitu priateľstva národov. Tento vplyv síce po páde komunizmu poklesol, ale univerzita sa v posledných rokoch snaží bojovať s čínskou, saudskou a francúzskou konkurenciou.
Špeciálni ruskí poradcovia
Od roku 2017 navštívilo ruské hlavné mesto desať afrických prezidentov. Návštevu zakaždým sprevádzali rovnaké sľuby. Investície do energie alebo nerastov a samozrejme neodmysliteľné zmluvy o dodávkach zbraní, ktoré predstavujú vždy hlavnú komoditu rusko-afrických obchodov.
Moskva chce teraz preradiť na vyššiu rýchlosť a neuspokojiť sa len s povesťou dodávateľa kalašnikovov. Niekdajšie bratské krajiny sovietskych komunistov, ako je Etiópia alebo Angola, sú naďalej v popredí ruského záujmu. Sú však aj štáty, kde Moskva v poslednom čase svoje pozície vylepšila, napríklad Stredoafrická republika či západoafrické krajiny.
Jedným z cieľov summitu v Soči bolo ukázať, že Rusi môžu byť spoľahliví partneri, podobne ako Čína alebo Európa. Po návrate na Blízky východ a zapojení sa do sýrskeho konfliktu má Rusko v úmysle posilniť svoje postavenie ako silná svetová veľmoc.
Ako najvýraznejší príklad ruského návratu na africký kontinent sa javia dodávky zbraní a "vojenských poradcov" do Stredoafrickej republiky. V niekdajšej francúzskej kolónii je ruský vplyv nápadný. Jedným z dôvodov je aj prezidentov ruský "poradca pre bezpečnosť" Valerij Zacharov. K nemu sa pridávajú hliadkujúci žoldnieri z Wagnerovej skupiny, údajne financovanej Putinovým spolupracovníkom Jevgenijom Prigožinom.
Žiadne ambície, možnosti, ani zdroje
Moskva popiera akékoľvek napojenie so žoldniermi, ktorých videli aj inde. V Líbyi sa hovorí, že sú spojencami maršála Chalífa Haftara, na severe Mozambiku vraj bojovali s islamistickými povstalcami a západné médiá hlásia ich výskyt na Madagaskare aj v Sudáne.
Moskva taktiež podpísala niekoľko dohôd o vojenskej spolupráci, poslednú s Mali v lete. Rusko však ešte zďaleka nie je schopné konkurovať západným mocnostiam. "Nesmieme všetko obmedziť na konfrontáciu (so Západom). Nie sme Sovietsky zväz, nemáme ani ambície, ani možnosti, ani zdroje," hovorí Korendjasov.
Africká politika Ruska je ako celok veľmi pragmatická. Moskva chce na kontinente znovu investovať a je pripravená jednať so všetkými, ktorí budú mať záujem. Rusi však prichádzajú neskoro. Či už ide o infraštruktúru alebo o prírodné zdroje, Čína je pre západné mocnosti konkurentom číslo jeden.
