Otepľovanie Zeme môžu urýchliť rašeliniská, ktoré jej doteraz pomáhali
Rašeliniská sú prírodným odkladiskom uhlíka. Z atmosféry absorbujú oxid uhličitý a ukladajú ho do pôdy. Iba v Európe takto uskladnia približne päťkrát viac uhlíka ako lesy. Ako však uvádza nová štúdia, rašeliniská sú na kontinente v takom suchom a krehkom stave, že sa to môže otočiť a budú uhlík skôr uvoľňovať ako absorbovať.
Zmeny za posledných dvetisíc rokov
Informuje o tom britská BBC. Výskumníci skúmali 31 rašelinísk naprieč Anglickom, Írskom, Škandináviou a kontinentálnou Európu, aby vyhodnotili zmeny za posledných dvetisíc rokov. Podľa štúdie publikovanej v Nature Geoscience zistili, že väčšina rašelinísk vysychala viac v období medzi rokmi 1800 až 2000, ako tomu bolo za posledných 600 rokov. Až 40 percent ich bolo najsuchších za posledných tisíc rokov a 24 percent bolo najsuchších za dvetisíc rokov.
Podľa doktora Graema Swindlesa z anglickej University of Leeds, ktorý štúdiu viedol, je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme tieto oblasti chránili efektívnym manažmentom a aktívnou obnovou. "Kombinovaný tlak klimatickej zmeny a ľudského vplyvu môžu znamenať premenu týchto dôležitých ekosystémov ukladajúcich uhlík na globálny zdroj emisií uhlíka," povedal.
Veľké množstvo CO2
Rašeliniská sú typom mokradí a nachádzajú sa takmer všade na Zemi. Prírodné rašeliniská dokážu na celom svete uskladniť viac CO2 ako všetky ostatné typy vegetácie dohromady. Krajinám sa odporúča, aby obnovu rašelinísk zahrnuli medzi svoje záväzky v globálnych medzinárodných dohodách v boji proti klimatickým zmenám, pretože to môže pomôcť znižovať emisie.
Svoju daň si na rašeliniskách vyžiadali klimatické zmeny, ťažba rašeliny alebo ich odvodňovanie, pálenie a premena na poľnohospodársku pôdu. Ako uvádza Medzinárodná únia na ochranu prírody, na svete bolo vysušených približne 15 percent rašelinísk, ktoré pokrývali menej ako 0,4 percenta suchozemského povrchu zeme.
