Nedospelí dospelí sú zvláštnosťou dneška. Na plnoletosti nezáleží
Každá nová generácia od 70. rokov čoraz viac odsúva ukončenie štúdia, kroky k osamostatneniu aj vstup do manželstva. Je to zaujímavý paradox dneška, píše taliansky denník Corriere della Sera. Akoby bolo príliš nepríjemné vyrásť a dozrieť. Existuje vek, v ktorom sa stávame dospelými?
Otázka osemnástich rokov
Rodíme sa závislí na tom, kto sa o nás stará. Kedy sa však stávame sami dospelými? Z právneho hľadiska je to v osemnástich rokoch. Vtedy získavame volebné právo, môžeme piť alkohol a sledovať filmy pre dospelých. Z psychologického pohľadu je však ťažké súhlasiť s touto vekovou hranicou.
Telo a duch nekráčajú vždy v rozvoji tým istým tempom. Dnes panuje všeobecná zhoda v tom, že vo veku 24 rokov môžeme hovoriť o dosiahnutí plného fyzického aj kognitívneho rozvoja. Môžeme teda po prekročení tohto veku oficiálne hovoriť o dospelosti? Z hľadiska fyzického vývoja áno. Je však jedna vec byť dospelý a iná vec je cítiť sa tak.
Bývanie, práca, svadba
Britskí vedci sa pýtali priamo dobrovoľníkov, v akom veku sa cítili byť dospelí a čo tento prechod charakterizovalo. Ukázalo sa, že sa v priemere cítili byť dospelí vo veku 29 rokov a rozhodujúcimi skúsenosťami bolo získanie bytu či domu, stabilné zamestnanie, narodenie potomka či svadba. Podľa opýtaných sa prechod do dospelého veku stále odsúva aj preto, že deti môžu dôverovať rodičom, na ktorých ekonomicky a citovo závisia, ale majú strach dospieť a prevziať za seba celú zodpovednosť.
Od 70. rokov minulého storočia každá nová generácia čoraz viac odkladá dokončenie štúdia a to, aby sa stala ekonomicky samostatnou. Časy starovekého Ríma, keď Riman z dobrej rodiny v dvanástich rokoch opúšťal školu, v štrnástich odložil detské šaty a v šestnástich alebo sedemnástich rokoch sa rozhodoval medzi vojenskou či politickou kariérou, sú dávno preč. Dnes však ide o zmeny, ktoré majú mnoho spoločné s novými komplikovanými formami dospievania.
Podľa početných výskumov je teraz kľúčovým obdobím vek od 20 či 22 do 30 alebo dokonca 35 rokov. Takáto skupina je nepochybne pre západné krajiny typická. Ekonómovia sa na tento vek dívajú ako na štatisticky zaujímavú množinu. A psychológovia? Podľa nich ide u týchto ľudí o novú výzvu v histórii. Nedospelí dospelí sú akousi zvláštnosťou našej doby a ich existencia nastoľuje rozmanité otázky.
Plod dnešnej spoločnosti
Zakladateľ analytickej psychológie Carl Gustav Jung kedysi písal, že všetky významné udalosti života sú spojené s rituálmi, ktorých cieľom je oddeliť osobu od predchádzajúceho štádia jej existencie a pomôcť jej preorientovať psychickú energiu do novej fáze. Ale dnes to takto už nefunguje.
To, čo zrejme definuje túto novú fázu, je nedokončenie prechodu medzi dospievaním a dospelosťou, či presnejšie, nekonečné predlžovanie tohto prechodu. Je to, ako keby mladí ostávali v zajatí medzi jedným a druhým prahom. Jedna ich časť je kompletne dospelá (potreby, sexualita), ale pre druhú sa nedá nájsť definícia. Je to akýsi fluidný vek, plod dnešnej spoločnosti.
