Nobelovu cenu získalo trio, ktoré položilo základ bezdrôtovej spoločnosti
Položili základy bezdrôtovej spoločnosti bez fosílnych palív. Nobelovu cenu za chémiu si tento rok podelia Američan John B. Goodenough, Brit M. Stanley Whittingham a Japonec Akira Jošino, a to za "vývoj lítium–iónovej batérie".
Najstarší laureát vôbec
Lítiovo-iónové batérie (Li-Ion) spôsobili revolúciu v našich životoch a využívajú sa v mnohých produktoch, ako sú mobilné telefóny, prenosné počítače či elektrické vozidlá, uviedol vo vyhlásení Nobelov výbor pre chémiu. "Tohtoroční laureáti položili svojou prácou základy bezdrôtovej, bezfosílnej spoločnosti," zdôraznil výbor, ktorý z poverenia KVA navrhuje laureátov prestížnej ceny. Dodal, že tieto "ľahké, nabíjateľné a výkonné" batérie môžu okrem iného uskladňovať významné množstvá elektriny zo solárnej a veternej energie, čo "umožňuje spoločnosť bez fosílnych palív".
Generálny tajomník KVA Göran Hansson povedal, že tohtoročná cena je o "nabíjateľnom svete". Nobelov výbor priblížil, že lítiovo-iónové batérie majú korene v ropnej kríze 70. rokov 20. storočia, keď Whittingham pracoval na výskume zameranom na energetické technológie nevyužívajúce fosílne palivá. Goodenough, ktorý sa narodil v roku 1922, je podľa výboru vôbec najstarším laureátom Nobelovej ceny.
Laureáti si okrem medaily a diplomu rozdelia dotáciu vo výške deväť miliónov švédskych korún (830.000 eur). Slávnostné odovzdávanie sa koná tradične 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela (1833-96). Ceny pomenované po tomto švédskom priemyselníkovi a vynálezcovi dynamitu udeľujú od roku 1901 každoročne za významné objavy, činy alebo diela na základe jeho poslednej vôle.
Po škandále cenu neudelili
V pondelok vyhlásili mená laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Za rok 2019 ju získali Gregg L. Semenza (USA), Peter J. Ratcliffe (Británia) a William G. Kaelin (USA) za výskum molekulárnych mechanizmov, prostredníctvom ktorých bunky vnímajú dostupnú hladinu kyslíka a reagujú na ňu.
V utorok dostali polovicu Nobelovej ceny za fyziku švajčiarski astronómovia Michel Mayor a Didier Queloz za objav prvej exoplanéty obiehajúcej okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku; druhú polovicu udelili kanadsko-americkému kozmológovi Jamesovi Peeblesovi za výskum fyzikálnej kozmológie.
Vo štvrtok bude nasledovať oznámenie nových laureátov Nobelovej ceny za literatúru. Tento rok ocenia dvoch autorov, pretože v roku 2018 ju po škandále vo Švédskej akadémii neudelili. V piatok následne oznámia laureáta Nobelovej ceny mieru.