Čaputová podpísala zálohovanie PET fliaš, jeden zákon vrátila
Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala 13 zákonov prijatých na septembrovej schôdzi parlamentu. Odobrila napríklad zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, zákon o ochrane prírody a zákon o Audiovizuálnom fonde. Do parlamentu vrátila zákon o lesoch. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Prvá krajina v strednej Európe
Od roku 2022 sa budú na Slovensku zálohovať jednorazové nápojové obaly. Suma za zálohovanie sa má pohybovať vo výške 12 centov pri PET fľašiach a desiatich centov pri plechovkách. Vyplýva to z návrhu zákona envirorezortu, ktorý podpísala prezidentka Zuzana Čaputová.
Slovensko je podľa envirorezortu prvou krajinou v strednej Európe, ktorá zavádza zálohovanie PET fliaš. Zákon odhlasovala ústavná väčšina v podobe 121 poslancov parlamentu. Cieľom nového zákona je zásadné zníženie množstva voľne pohodených plastových nápojových obalov. Podľa envirorezortu sa na slovenský trh uvedie ročne miliarda PET fliaš. Z nich skončí na skládkach až 400 miliónov.
Vstupné náklady na zavedenie systému majú byť na úrovni 80 miliónov eur. Zaviesť zálohovanie nemusia podľa novej legislatívy všetky obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie s rozlohou väčšou ako 300 štvorcových metrov. Ministerstvo však predpokladá, že mnohé menšie obchody časom systém preberú.
Vrátila novelu o lesoch
Prezidentka vrátila parlamentu novelu zákona o lesoch, ktorou sa spresňuje ochrana lesných pozemkov a prehodnocujú sa podmienky vykonávania náhodnej ťažby dreva. Novelu z dielne ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka schválil parlament na septembrovej parlamentnej schôdzi. Ako informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec, pri schválenom zákone podľa prezidentky existuje odôvodnená pochybnosť o jeho súlade s relevantnými právnymi predpismi, ale aj s ústavným princípom právneho štátu a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.
„Predkladateľ podľa pani prezidentky nezosúladil ustanovenia zákona s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, a to s najmä tými, ktoré vyplývajú z dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, tzv. Aarhuského dohovoru. Pani prezidentka preto navrhla, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní schválila zákon so zmenami, ktoré zabezpečia ústavou chránené práva a oprávnené záujmy verejnosti na informovanosť a účasť na relevantných správnych konaniach a rozhodnutiach,“ priblížil Strižinec.
Jedna zo sporných noviel prešla
Na rozdiel od zákona o lesoch, druhú spornú novelu - novelu zákona o ochrane prírody - prezidentka podpísala. Ministerstvo životného prostredia, lesníci a ochranárske organizácie mali argumenty za, ale aj proti jej prijatiu. „Prezidentka je presvedčená, že plusy prijatej novely prevyšujú jej mínusy. Novela zákona ako celok prináša vyšší štandard ochrany prírody a napĺňa tiež Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030," objasnil hovorca prezidentky.
Ako ďalej informoval, prezidentka okrem zákona o ochrane prírody podpísala aj ďalšie novely zákonov. Konkrétne ide o novelu zákona o audiovizuálnom fonde, o obrane Slovenskej republiky, o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, o obchodovaní s emisnými kvótami; o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, o dani z príjmov, o potravinách, o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, o regulácii v sieťových odvetviach a novelu Zákonníka práce.
