Takto vyzeral najhorší deň Zeme. Vedci majú záznam katastrofy
Vedci majú záznam z najhoršieho dňa v histórii Zeme, rozhodne najhoršieho za posledných 66 miliónov rokov. Tento záznam má podobu 130 metrov dlhého stĺpca hornín, ktorý vyvŕtali z podložia Mexického zálivu. Ide o sedimenty, ktoré sa nahromadili, keď na planétu dopadol obrovský meteorit, ktorý zapríčinil koniec éry plazov, píše BBC.
Vrtné jadro z krátera
Hodnotné svedectvo získal tím pod vedením vedcov z amerických a britských univerzít. Tím v roku 2016 strávil niekoľko týždňov vŕtaním do pozostatkov kráteru, ktorý vznikol pri náraze. Dvesto kilometrov široký kráter sa nachádza u Yucatánskeho polostrova v Mexiku, pričom najlepšie sa zachovali jeho časti v mori neďaleko pobrežia pri prístave Chicxulub.
Vyše sto metrov dlhá časť zo získaného stĺpca hornín, ktorý sa nazýva vrtné jadro, dokladuje prvý deň obdobia, ktorým sa začína kenozoikum, ako hovoria geológovia, alebo éra cicavcov. Skúmaný úsek je zmesou roztrieštených hornín a vďaka ich usporiadaniu môžu vedci prerozprávať príbeh tohto dňa.
Prvá časť jadra je dlhá dvadsať metrov a prevládajú v nej úlomky skla. Sú to horniny roztavené vysokým tlakom a teplotami, ktoré vznikli pri náraze meteoritu. V prvých sekundách a minútach po dopade sa rozliali po novovzniknutom krátere. Sklo vo vrtnom jadre následne vystriedali úlomky roztavených hornín, ide o výsledok explózií spôsobených vodou, ktorá horninu rýchlo schladila.
Cunami s ohromnou silou
Oblasť dopadu v tom čase pokrývalo plytké more, ktoré pri náraze ustúpilo, ale čoskoro sa vlialo naspäť a pri kontakte s rozžhavenou horninou spustilo prudkú reakciu. K podobnému javu dochádza, keď láva z vulkánu tečie do mora. Táto fáza trvala od prvých minút až hodinu. Voda sa však do krátera stále vlievala, kým ho celý nenaplnila, čo dokladuje 80 až 90 metrov dlhá sekcia vrtného jadra, skladajúceho sa z naplavenín.
Nasledovala vlna cunami. Všetky sedimenty v poslednej časti získanej vzorky sú vychýlené na tú istú stranu a ich usporiadanie naznačuje, že to spôsobila ohromná sila. Vedci uvádzajú, že dopad meteoritu vyvolal vlnobitia, ktoré zasiahli pobrežia vzdialené stovky kilometrov od krátera. Vlny sa najskôr pohybovali od miesta nárazu, potom sa však voda vrátila a priniesla so sebou ďalšie naplaveniny, ktoré vedci objavili v hornej časti vrtného jadra.
"Stále sme v prvom dni," uviedol profesor Sean Gulick z Texaskej univerzity v Austine. "Cunami sa pohybujú rovnako rýchlo ako tryskové lietadlo, 24 hodín je dosť času na to, aby sa vlny odplavili a zase vrátili naspäť," uviedol Gulick.
Síra a dramatické ochladenie
Vedecký tím však vo vrtnom jadre nenašiel síru. Jej neprítomnosť bola prekvapením, pretože meteorit narazil do morského dna, ktoré z tretiny až polovice tvoria minerály obsahujúce tento prvok, napríklad sádrovec. Síra sa musela dostať do ovzdušia, čo podporuje rozšírenú teóriu o príčinách skazy dinosaurov. Ak by sa také veľké množstvo síry vyparilo do atmosféry, dramaticky by ochladilo planétu a zhoršilo životné podmienky pre veľké množstvo rastlín a živočíchov.
"Spustili sme globálny klimatický model, pri ktorom sme do atmosféry vypustili len 100 gigaton síry, čo Zem ochladilo o 25 stupňov na 15 rokov. Na väčšine Zeme tak teploty klesli pod bod mrazu," uvádza Gulick. "Umiernený odhad pritom predpokladá, že sa vtedy dostalo do atmosféry 325 gigaton síry. To je rádovo omnoho viac, než by ste získali z akýchkoľvek sopiek. Výbuchy typu Anak Krakatoa taktiež môžu ochladiť klímu na niekoľko rokov."
Cicavce túto katastrofu prečkali, dinosaury nie. Profesor Gulick a jeho tím svoje zistenia publikovali v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
